„Dnes sa Francúzsko vrátilo do Európy,“ povedal Nicolas Sarkozy (na snímke Reuters) vo svojom víťaznom prejave. Nedôvera nových členských krajín Európskej únie, ktorú voči Parížu prechovávali najmä po pamätnom výroku Chiraca o premeškanej šanci mlčať o vojne v Iraku, by sa mohla rozplynúť.
Stredná Európa však nie je v centre záujmu nového Sarkozyho Francúzska. Aj keď Mikuláš Dzurinda označil jeho víťazstvo za prínosné pre celú Európu, Paríž potrebuje predovšetkým obnoviť svoje postavenie medzi elitou EÚ. Aj preto jeho prvá cesta smeruje do Berlína. Sarkozy francúzsky pracovný trh pre „nových Európanov“ neotvorí, jeho obavy zo silného eura už vystrašili aj Brusel a Slováci si ešte pamätajú aj jeho slová o neférovom daňovom dumpingu.
Sarkozy bude asi naďalej preferovať stretnutia so šiestimi najväčšími krajinami únie, a uvoľnenie pohybu kapitálu a pracovnej sily, ktoré tak očakávajú nováčikovia v EÚ, zrejme príde na pretras až s českým predsedníctvom, v roku 2009. Tomu však bude predchádzať práve polrok s Francúzmi.
Studená sprcha pre Turkov
Skepsa, ktorá ovládla starý kontinent po odmietnutí euroústavy Francúzmi v referende pred dvomi rokmi, už nevyzerá tak strašne. Aj keď Sarkozy odmieta ústavu v jej pôvodnej podobe, navrhuje model akejsi zoškrtanej „miniústavy“. Sarkozy sa tak vyhne fiasku v referende, keď by takýto dokument vedel presadiť v parlamente už do konca roku 2009.
Dôležité pre EÚ je, že tento konsenzus si vedia predstaviť aj v krajinách, ktoré o ústave nechceli ani počuť: Holandsku, Veľkej Británii či Česku. Ani Poliaci, ktorí už pôvodný text ratifikovali, by nemuseli byť proti.
Za hranicami EÚ Sarkozy priveľa optimizmu nevyvoláva, sklamaní sú Turci a Chorváti. „Sarkozy už dávno hlasno hovoril o tom, že ďalšie rozširovanie by malo prísť až vtedy, keď na to budeme pripravení. Pre Chorvátsko je to zlá správa, na druhej strane to môže urýchliť ich prípravy na vstup,“ povedala pre SME analytička Lucia Montanaro-Jankovski z bruselského Centra pre európsku politiku. Sarkozyho však vníma ako oveľa viac proeurópskejšieho politika, akým bol Chirac.
Autor: toh
