Aj Kanaďanka Sarah Polley bude v hlavnej porote na tohtoročnom festivale v Cannes. Ešte donedávna by sme o nej povedali, že je to herečka, dnes už treba pripísať – aj režisérka.
V kine narobila poriadny nepokoj, keď hrala Ann, mladú manželku a mamu vo filme Môj život bezo mňa. Ann sa zrazu dozvedela, že je chorá a čoskoro zomrie, musela sa s tým narýchlo vyrovnať a spraviť zopár vecí, ktoré zatiaľ v živote nestihla.
Sarah Polley nemá ešte ani tridsať, ale už si tiež skúsila predstaviť, aké je zomieranie s Alzheimerom. Vo svete sa premieta jej prvý film, Ďaleko bez nej.
„Bola som v lietadle, práve som sa vracala z nakrúcania filmu No Such Thing. Začítala som sa do knihy Alice Munroovej. Príbeh muža, ktorý hľadí na svoju ženu, ako stráca pamäť, ma okamžite dojal. Nemohla som naň prestať myslieť. Fascinovala ma najmä ich krehkosť. Za dlhé roky manželstva si horko–ťažko vybudovali stabilný vzťah. A zrazu sa im rozbil,“ povedala Sarah pre Nouvel Observateur.
Hlavnú úlohu, postavu chorej Fiony, ponúkla slávnej Julie Christieovej. Pri rozprávaní príbehu však pozorne kontroluje, aby nezabudla ani na postavu Fioninho manžela Granta. Základ ich tragédie je v tom, že ani jeden nedokáže pochopiť druhého, hoci chcú a veľmi.
Je obdivuhodné, že sa Sarah Polley pokúsila podchytiť niečo také abstraktné a krehké. Dalo by sa povedať, že nakoniec pred zložitosťou témy trochu cúvla, pretože svojich hrdinov vyrobila na spôsob mimoriadne inteligentných, zodpovedných a pekných ľudí.
Trochu to prehnala aj s emóciami, hudba vo filme v podstate neprestane hrať, a dokonca aj krásne pesničky Neila Younga pustila prespievané v sentimentálnej verzii.
Napriek tomu, svoj príbeh rozpráva veľmi jemne. Hľadá, báda, rozmýšľa, čo všetko sa v ľudskom mozgu môže diať, aké významy preňho majú obrazy, každodenné pojmy, spomienky. „Čo je to pamäť?“ pýta sa, „hrali sme sa s viacerými druhmi filmu, potom sme ich trochu upravili digitálnou technikou. Chceli sme vyrobiť tak trochu zastrený look: lebo pamäť nám niekedy ponúka jasné obrazy, inokedy zasa len veľmi nejasné.“
