CEROV. Starosta záhoráckej obce Cerová Vladimír Jánoš je na návštevy novinárov, politikov, kolegov starostov, aj bežných turistov zvyknutý. Odkedy vyrástli nad cerovskou časťou Rozbehy prvé štyri slovenské veterné elektrárne, sprevádza návštevy často. Hovorí, že vrtule ľudí do dovtedy zabudnutého kúta Slovenska lákajú viac ako zrúcaniny stredovekého hradu Korlátko.
Posedenie pod vrtuľami
Trafiť k vetreným elektrárňam je ľahké. Veže sa týčia na jednom z chrbtov Malých Karpát. Na ceste z Trnavy do Senice ich vidno na niekoľko kilometrov. Pod nimi takmer nebadane zo stromov vytŕča posledný pozostatok veže Korlátka. V Cerovej treba odbočiť na Rozbehy, kde bývajú zväčša starší ľudia a chalupári. Tam už vrtule vidno hneď spoza kostolnej veže. Ani nie minútu cesty autom od posledného domu v dedine a parkujete priamo pod prvou zo štyroch veží. Pod druhou sa dá dokonca príjemne posedieť, obec tu postavila drevený stôl s lavicami a informačnou tabuľou o elektrárni. Starosta hovorí, že pod vrtuľou niektorí skúšali aj prespať. Vraj sa dalo. Keď fúka slabší vetrík, hluk je znesiteľný aj priamo pod turbínou.
Starosta sprievodca
Veterné veže patria obci. Vybudovala ich z fondov Európskej únie. Park patrí súkromnej spoločnosti, ktorá obci platí. Ročne je to asi pol milióna korún, čo obci s 1250 obyvateľmi výrazne pomôže. Nie je to však jediný príjem, ktorý Cerová z energetiky má. „Ďalší asi milión korún dostávame za to, že sme v 30-kilometrovom pásme od jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach,“ hovorí Jánoš.
Na veternú elektráreň je starosta hrdý aj keď hovorí, že pri nej za roky vybavovania ošedivel. Ochotne však znova a znova sprevádza návštevy, ktoré sa x-tý raz pýtajú na to isté. Má pre nich dokonca pripravenú aj malú ukážku. Z vrecka vyloví kľúč od visiacej zámky 76 metrov vysokej veže, vo vnútri spraví krátku exkurziu, na chvíľu dokonca zastaví obrovskú vrtuľu.
Múzeum vrtúľ
Obyvatelia Rozbehov tvrdia, že im vrtule neprekážajú. V ankete, ktorú obecný úrad vykonal kvôli zámeru dobudovať ďalšie dve veže, sa dokonca až 95 percent ľudí vyjadrilo k veternému parku pozitívne. Rozbehovské starenky sa tešia, že aspoň niečo do prestarnutej dedinky priláka mladších.
Manželia Horákovci, ktorý žijú na laze asi pol kilometra od vrtúľ, majú v dome dokonca postavenú maketu Vápenkovej hory (lokalita, kde je park) aj s vrtuľami. Mária Horáková svoj dobrý vzťah k veternej energii vysvetľuje jednoducho. „Ešte dávno pred výstavbou parku sme si elektrinu pomocou malej vrtule vyrábali sami. Ešte začiatkom 90. rokov tu nebola dotiahnutá elektrina a svietili sme, len keď fúkalo. Niekedy sa dal pozerať aj televízor,“ smeje sa.
V chránenom území
Trochu iný názor majú ornitológovia a ochranári. Veterný park sa nachádza v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty. Jej riaditeľ Viliam Klescht hovorí, že nevie stráviť, že stožiare sú tak blízko ku Korlátku. Lokalita sa nezdá vhodná ani Tomášovi Blaškovičovi zo Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku. V blízkosti sa nachádza navrhované chránené vtáčie územie.
Patrik Križanský zo Združenia pre veternú energiu Slovenska upozorňuje, že elektrárne v Cerovej sa stavali ešte bez posudzovania vplyvov na životné prostredie. „Pri dodržaní dnešných štandardov by sa tam zrejme nestavalo,“ priznáva.
Vietor využívame málo
Len zhruba 4 percentá elektrickej energie, ktorá sa u nás spotrebuje, pochádza z obnoviteľných zdrojov. Energia získaná z biomasy, vodných, veterných, geotermálných a slnečných zdrojov by pritom mala v Európskej únii do roku 2020 tvoriť až 20 percent.
Slovenská vláda chce podiel obnoviteľných zdrojov energie zvýšiť najmä výstavbou vodných elektrární. Veternú energiu minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek za perspektívnu u nás nepovažuje. „Veterné elektrárne z hľadiska potenciálu nepatria medzi rozhodujúce, takými je vodná energia a biomasa,“ tvrdí hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder.
Práve o výstavbu veterných parkov má záujem množstvo prevažne zahraničných investorov. Patrik Križanský zo Združenia pre veternú energiu Slovenska hovorí, že do roku 2013 by veterná energia mohla u nás predstavovať vyše 3 percentá celkovej spotreby. „Vždy to bude však len doplnkový zdroj energie, ktorý nemôže nahradiť tepelné alebo jadrové elektrárne,“ upozorňuje.
V súčasnosti sú u nás len tri veterné parky. Z toho jeden, na Ostrom Vrchu pri Myjave, tvorí jediná elektráreň. Po štyri „vrtule“ sú v Cerovej v okrese Senica a v Skalitom pri Čadci.
Na ministerstve životného prostredia posudzujú ďalších 25 projektov veterných parkov. Väčšina z nich sa nachádza na západnom Slovensku.
Slovenská agentúra pre životné prostredie má do konca roka vypracovať štúdiu vhodnosti lokalizácie veterných parkov. „Ako vhodné lokality sa javia niektoré oblasti Podunajskej nížiny, Záhoria a Východoslovenskej nížiny, za skôr nevhodné považujeme podhorské oblasti,“ hovorí Jozef Kuchta z agentúry. Podľa neho sa už nebudú opakovať prípady ako v Cerovej, kde vrtule postavili v tesnej blízkosti zrúcaniny stredovekého hradu.
Okrem znehodnotenia krajinnej scenérie sa ako nevýhody „zelenej“ veternej energie najčastejšie uvádzajú hluk (aj podprahový zvuk), nestabilita veterných podmienok, dlhá návratnosť investície a negatívny vplyv na vtáctvo a zver v okolí. Odborníci sa zhodujú, že negatíva sa dajú obmedziť použitím nových technológií a vhodným umiestnením elektrární.
Michal Piško
;)
