Na počiatku je Mozart. Poskakuje si len tak od nudy na trampolíne. Po chvíli začne na scénu prinášať postavy z Beaumarchaisovej komédie. Nehybné figuríny sa poddávajú jeho aranžmánom. Ich vzájomné komplikované vzťahy sa reťazia, až zaplnia portál po celej šírke. Skoro ako v rozprávke o dedkovi, ktorý ťahal repku, sa preťahujú o šarmantnú Zuzanku. Mozart je so svojím súsoším spokojný. Predstavenie sa môže začať.
Z klasickej schémy - neverný a žiarlivý gróf, rozkošná slúžka, opustená, ale i zvodná grófka, šikovný Figaro, zaľúbený Cherubíno, či rafinovaná Marcelina – nakombinoval Šoth desiatky milých situácií.
Hravosť patrí k Mozartovej hudbe, choreograf a režisér Ondrej Šoth práve z nej urobil základný princíp svojej produkcie, ktorá má vďaka svojej komunikatívnosti, ale i profesionalite tanečného prevedenia všetky predpoklady stať sa ďalším „vývozným artiklom“ košického baletu.
Choreograf pri spracovaní činohernej látky našťastie nepadol do nástrah pantomímy, tanec má v tejto produkcii stále navrch, hoci, paradoxne, máme pocit, že postavy hovoria. Ich pohybové „repliky“ sú totiž presne načasované, vypointované, v starej dobrej línii tiahnúcej sa od divadelných frašiek, cez filmové gagy až k rozmarnej travesty šou.
Podtitul komický balet je stále patričný - tanečníci sa podchvíľou odrazia do nádhernej piruety či do skokov, o chvíľu zas predstierajú, že padajú zo špičiek. V ťažkých rokokových róbach sa ľahučko odrážajú od trampolíny. Pri akceptovaní tejto bujarosti nemôžeme byť priveľkí puristi. The Best of Mozart - mohlo by stáť na pútači tohto kompilátu.
Na zmätenie nepriateľa zaznie aj ária Figara z Rossiniho Barbiera zo Sevilly. Gróf vchádza do salónu svojej ženy na perách s hnevlivým Dies Irae z Requiem. Na ľahkovážnych, pre peniaze rozhádaných ľudí zas v druhej časti dopadá komtúrova pomsta. „Don Giovanni!“, zahrmí vo chvíli, keď nám Šoth začína premietať obrazy vojny a utrpenia. Banálne, ale v rámci daného emocionálneho kontextu ešte akceptovateľné. Záver patrí hudbe, jej radostnej sile a detskej čistote.
Šoth pokračoval v spolupráci so svojimi dlhoročnými spolupracovníkmi vrátane libretistky Zuzany Mistríkovej. Tanečník a kostymér v jednej osobe Andriy Sukhanov mu opäť vytvoril klasické kostýmy pre oči divákov.
Scéna Juraja Fábryho najprv vytvára len neutrálne pozadie. Základným prvkom sú dve šmýkačky a trampolíny, ktoré občas slúžia aj ako paraván. Nápad sa zúročí na konci, keď produkcia prepukne do šantenia na vode. Opäť nič originálne, ale zábavné a prepracované.
Ak bol Mozart aspoň trochu taký, ako ho vo svojom filme vykreslil Miloš Forman, mohol by sa aj sám na tomto pastiši zabaviť. O divákov obavy nemám.
Štátne divadlo Košice: Svadby podľa Figara (Mozarta)
Hudba: Wolfgang Amadeus Mozart, Gioachino Rossini
Libreto: Ondrej Šoth, Zuzana Mistríková
Kostýmy: Andriy Sukhanov l Scéna: Juraj Fábry
Réžia a choreografia: Ondrej Šoth
Premiéra: 4. mája 2007 Historická budova ŠDK.
