Čo je knihohra? Nielen pekný názov pre inscenované čítanie, ale trochu viac divadlo. Protagonistky Divadla na rázcestí zatúžili stelesniť v divadelných obrazoch diela Aglaje Veteranyi. So svojou hrou sa prišli predstaviť aj do Bratislavy.
Do inscenovania troch kníh švajčiarskej autorky rumunského pôvodu sa pustili v duchu myšlienky o rodovom scitlivovaní, zastrešenej projektom ruzovyamodrysvet.sk. Zapojili sa do neho cez vydavateľstvo feministickej literatúry Aspekt.
Aglaja Veteranyi najprv oslovila šéfku Aspektu Janu Cvikovú. Jej knihy Prečo sa dieťa varí v kaši a Polica posledných vydýchnutí nazýva jazykovo úspornými románmi s autobiografickým rozprávaním, plným „skomprimovaných mikropríbehov“. Poslednú, posmrtne vyjdenú knihu, zase súborom kratučkých záznamov okolitého sveta. Všetky tri diela preložila do slovenčiny.
„V slovenčine som sa usilovala najmä o zachovanie zdanlivo naivnej, no pritom takej presnej začudovanosti,“ hovorí Jana Cviková. Tretiu knihu so súhlasom správcu pozostalosti nazvala podľa svojho najobľúbenejšieho textu Prečo nie som anjel. Tak nazvali aj divadelníčky svoju scénickú koláž. „Autorka týmto textom znova raz poľudšťuje nielen ľudí, ale i Boha a anjelov,“ dodáva prekladateľka.
„Je to úžasná literatúra, autorka sa nemilosrdne dotýka mnohých tabuizovaných tém našej kultúry,“ myslí si režisérka Ivana Škripková, ktorá predstavenie pripravila so svojimi herečkami. „Diela Aglaje Veteranyi sú dôkazom silnej emocionálnej pamäti ženy.“
Hoci sa podľa nej texty ťažko žánrovo zaraďujú, sú vášnivé a pri ich čítaní človek podchvíľou nevie, či má nad bizarnosťou sveta plakať, alebo sa smiať. „Je to výpoveď ženy, ktorá sa po odchode z rodnej krajiny musí vyrovnávať s novým životom v cudzine,“ vraví režisérka. Autorka ju oslovila nielen ako spisovateľka, ale aj ako herečka. A taká postava je podľa nej každej žene, ktorá hrá v živote mnoho rolí, blízka.
„Knihy Aglaje Veteranyi sú ukážkou dokonalej literárnej ‚miniaturizácie‘ pohnutých životných skúseností autorky, pochádzajúcej z cirkusantskej rodiny,“ vysvetľuje Jana Cviková. „Práve táto skúsenosť cudzinky jej umožnila, aby si uchovala citlivosť pre poetickú váhu každého slovka.“
