Putin nikomu neverí a Rusko preto nemá partnerov. Reálna opozícia proti súčasnému autoritatívnemu režimu nemá šancu. Občianska spoločnosť aj slobodné médiá sú marginálne. O pomeroch v Rusku sme hovorili s politickou analytičkou Mašou Lipmanovou.
Prečo sa podľa vás Tallinn rozhodol presunúť sochu partizána?
„Vláda sa snaží vyťažiť z antiruského sentimentu, čo je vzhľadom na estónsku minulosť pochopiteľné. Zodpovedná vláda by však na takýchto sentimentoch nemala fungovať, nakoniec z toho ani nemala úžitok.“
Sme svedkami konfliktov Moskvy so štátmi bývalého Sovietskeho zväzu, ako sú Ukrajina, Gruzínsko či Bielorusko? Nepoužíva niekedy Moskva pritvrdé opatrenia?
„Rusko sa skutočne stáva vplyvnejšou a mocnejšou krajinou ako zvyklo byť. Namiesto toho, aby sa to prejavilo v posilnení a väčšej pohode Ruska na medzinárodnej scéne, Moskva reaguje podráždene a všade okolo vysiela signály: vidíte, akí sme silní. Komplikované vzťahy s bývalými republikami ZSSR sú produktom utlačovania, dostať sa z toho je ťažký proces. Rusko by však nemuselo reagovať na každú provokáciu z krajín, ktoré sú oveľa slabšie. Výsledkom je, že Rusko je presvedčené, že je obkolesené nepriateľmi, je z neho akási obkľúčená pevnosť a takmer každá krajina mu chce ublížiť.“
Je takýto pocit oprávnený?
„Určite nie je. V čase studenej vojny, kde boli dve nepriateľské strany a každá rozširovala svoj vplyv na úkor tej druhej, to tak bolo. Toto sa však už nedeje. Aj v jednoduchých osobných vzťahoch však zohrávajú rolu psychologické faktory a nie vždy je ľahké byť racionálny. Toho sme svedkami dnes. Kremeľ doma odkazuje svojim občanom, že nemá nijakých spojencov a lojálnych partnerov. Vonku si urobilo viac nepriateľov ako priateľov za posledné roky. Keďže Rusko chce zostať vo svetovom klube veľmocí, je napríklad členom skupiny G 8, musí sa správať zodpovednejšie.“
Kto sa skrýva za zahraničnou politikou Kremľa? Je to prezident Putin alebo niekto v jeho pozadí?
„V Rusku sa dramaticky zvýšila moc prezidenta a zatlačil všetky ostatné inštitúcie do úzadia. Ten, kto rozhoduje, je prezident. Rozhoduje o každej citlivej a dôležitej otázke, obzvlášť v zahraničnej politike. Je to on, kto nikomu neverí, a preto nemáme dlhodobých strategických partnerov.“
Hovoríte, že prezident je podozrievavý k iným krajinám. Je to aj pre jeho minulosť agenta KGB?
„Určite nie priamo. Minulosť samozrejme ovplyvnila jeho veľmi uzavretý štýl vládnutia. Verí viac v kontrolu ako v súťaž. Je to o nedôvere a nie o súboji alternatívnych pohľadov.
Ľudia z bezpečnosti neboli za posledné roky nikdy takí silní, ako teraz. Čo to znamená pre Rusko?
„Súvisí to so štýlom vládnutia, čo tu máme. Títo ľudia majú s Putinom rovnaký pohľad na svet. Vyhľadávajú kontrolu, veria disciplíne viac než koordinácii záujmov. To, že títo ľudia majú minulosť KGB, však neznamená, že máme represívny štát. Myslím, že je rozumnejšie vidieť týchto ľudí ako byrokratov, čo v praxi znamená, že sa boss môže na vás spoľahnúť.“
O Rusku sa hovorí, že ide o riadenú demokraciu. Súhlasíte?
„Myslím, že tento termín je zavádzajúci. Demokracia v Rusku má vážny problém. Demokraciu chápeme ako zložitú sieť inštitúcií, ktoré zabezpečujú kontrolu aj rovnováhu, zákonné normy, rozdelenie moci. Hovoriť o demokracii oddelene od liberálnych hodnôt či politických slobôd nedáva zmysel. Demokracia ako politický systém tu nie je. Systém v Rusku by som charakterizovala ako ľahko autoritatívny režim. Je tu len jeden arbiter, kto robí rozhodnutia, to je prezident. Ostatné inštitúcie sú tak v pozadí, že nemajú nijaký reálny vplyv. Nemalo by sa hovoriť, že v Rusku je demokracia.“
Predseda Rady federácie Sergej Mironov založil novú ľavicovú stranu. Je v opozícii, ale podobne ako vládne Jednotné Rusko lojálna k Putinovi. Chce si tak Kremeľ udržať kontrolu ?
„Je to nový fenomén. Zdá sa, že projekt Jednotného Ruska je z pohľadu Kremľa veľmi efektívny. Táto strana má stabilnú podporu 40 percent aj uprostred volebného obdobia, čo je veľký úspech. Teraz však Kremeľ založil novú stranu a je otázka, prečo to robí. V najlepšom ide o riadenú súťaž bez relevantnej autonómnej strany, ktorá môže zohrať rolu v politickom živote. Vyzerá to ako systém dvoch strán, ale obidve sú úplne lojálne prezidentovi. Ide o súťaž medzi dvomi kremeľskými skupinami. Dvaja však znie vždy lepšie ako jeden, aspoň to dáva pocit určitej súťaže a nie monopolu na moc.“
Môžeme očakávať, že po decembrových parlamentných voľbách zostanú ako dvaja víťazi prokremeľské pravicové Jednotné Rusko a ľavicová Mironova strana?
„V parlamente budú najmenej štyri strany, ešte sú tu komunisti a Žirinovského strana. Ozajstné opozičné strany nezávislé od Kremľa však nemajú nijakú šancu. Kremeľ má plnú kapacitu zabrániť akejkoľvek nevítanej sile, aby sa stala parlamentnou stranou.“
Ako to Kremeľ dosiahol ?
„Dôležitým faktorom bolo, že dostal pod kontrolu veľký biznis. Hneď v prvých rokoch museli odísť z krajiny viacerí magnáti. Samozrejme je tu prípad Chodorkovského, bývalého najbohatšieho Rusa, ktorý skončil vo väzení. To stačilo naučiť veľkých biznismenov, aby boli lojálni ku Kremľu. Dnes nikto ani len nerozmýšľa o tom, že by podporili autonómny politický projekt. A keď nemáte nezávislé financovanie, ako môžete byť relevantnou silou? Ruská verejnosť je zároveň veľmi apatická, atomizovaná a neverí politickým stranám. Akceptovala akýsi pakt o politickej neúčasti. Ľudia sú mimo politického rozhodovania, lebo je to tradičné pre Rusko a neveria, že môžu niečo dosiahnuť. A máme tu ešte jeden faktor - vysoké ceny za energiu. Kremeľ má teraz toľko peňazí, že je ľahké získať verejnú podporu. Fungovalo by to v hocijakej krajine, ak vláda môže urobiť život pre ľudí lepší - ruská vláda to urobila. Verejnosť si uvedomila, že jej životné štandardy sa zlepšili a netúži ani po opozícii.“
Akú úlohu v systéme hrajú médiá?
„Veľmi dôležitú. Na začiatku kariéry si Putin získal popularitu najmä vďaka nim. Kremeľ si uvedomil, že elektronické médiá určené masovému publiku je dobré mať pod kontrolou. To sa stalo veľmi rýchlo už v roku 2001. Už dávno všetky federálne kanály kontroluje Kremeľ.
Podľa medzinárodných organizácií sa sloboda slova v Rusku za posledné roky rapídne zhoršila.
Je to tak, aj keď niektoré z tých mimovládok sú hyperkritické a zaujaté, najmä keď dávajú Rusko na úroveň s krajinami, kde je situácia oveľa horšia. V Rusku je určite sloboda vyjadrovania, ale povedala by som, že tu nie je skutočná sloboda tlače, v tom zmysle, že nie je integrovaná do demokratickej siete. Je jedna vec vyjadriť svoj názor či odhaliť nejakú správu o zneužívaní moci, ale to je úplne zbytočné, ak nemáte relevantný parlament, zákonné normy, nezávislé súdnictvo a aktívnu verejnosť, Médiá samotné nemôžu nič dosiahnuť bez spolupráce s ostatnými prostriedkami kontroly a rovnováhy moci, a teda ani kontrolovať vládu. V Rusku nefunguje systém kontroly a rovnováhy.
Občianska spoločnosť je slabá?
„Je zdiskreditovaná či marginalizovaná. Kremeľ netoleruje autonómnych alternatívnych aktérov či skupiny.“
O rok sú prezidentské voľby a Putin si nevybral nástupcu. Urobí to?
„Myslím, že by mal. Najdôležitejšie je, že výsledok prezidentských volieb je neistý, čo spôsobil sám Putin. Je jedinou osobou, ktorá v tomto systéme môže riešiť konflikty medzi predstaviteľmi politickej elity, je považovaný za konečného arbitra. Nemáme systém inštitúcií, ale autorít, a tú predstavuje jeden človek. Prezident si autoritu chce ponechať čo najdlhšie. Putin hovorí, že nechce prísť o vplyv ani po prezidentských voľbách, Je možné, že po roku 2008 tu bude mať dve centrá moci - prezidenta a na druhej strane menej formálnu autoritu - Putina. “
Autor: Moskva. Kamera: Samo Jaško
