"Čekej, čekej, co jiného ti zbývá," je názov básne, už tri desaťročia veľmi obľúbenej medzi členmi tajnej organizácie
B. K. S. Toto trpké poznanie, ktoré im zjavne pomáha v ich záhadnom živote, však akoby odporúčali aj zvedavcom, márne prejavujúcim opatrný záujem dozvedieť sa o tajnom spolku čosi viac.
Naozaj dosť tajnom, veď okrem obsahu skratky jeho názvu s veľmi objavným konštatovaním (Bude konec světa) sa o ňom vie málo, a o jeho činnosti ešte menej. Nečudo, veď nad tým bdie samoregulačné oko Podkomisie pre útlm publicity B. K. S., a tak úniky informácií sú naozaj sporadické.
Ťažko povedať, čo viedlo záhadnú organizáciu k vzácnej výnimke, že po čase opäť raz prerušila auru tajomstva a vydala zbierku básní Kaloty. Že by čoraz vyšší vek jej členov, ktorý je jednou z vďačných tém ich vzájomných gratulačných veršov? "Zažloutlá bělma pokrytá mušinci / chuchvalce vlasů po skráních klouzají / klapací zuby na gumičce visí," začína sa báseň Gratulant, kým iná zdravica pripomína, že "moč barví na poklopci spodky / oko již tolik neslouží / od bláta a vody zničené máš botky / při procházkách často padáš do louží".
To je však asi falošná stopa, veď všetci unisono radostne hlásajú, že "mámivý kolobeh věčných zmarů / toť jaro všech B. K. S. členů". Títo muži sa veru smrti neboja: "Pár lampiček na hrobech bliká / červ koná dále práci svou / kdes nad urnou vdovička vzlyká / umrlci nás k sobě zvou."
Básnická tvorba členov
B. K. S. vzniká v duchu prísnych stanov organizácie povinne - pri príležitosti jej pravidelných stretnutí. Päť autorov, zašifrovaných značkami a bizarnými pseudonymami, sprístupnilo jej časť.
Akú veľkú, to, samozrejme, nevieme. Rovnako ako nepoznáme básne "trvalo utajované", či tie, ktoré sú vraj nespravodlivo nazývané ako počítačová poézia B. K. S. Na otázku, či to tak bude navždy, je ľahká odpoveď: "Čekej, čekej, co jiného ti zbývá."
