meste Starnberg.
Tvrdil, že vedci nesú zodpovednosť za svoje objavy, aj keď následky sa nedajú vždy predvídať. Váhu jeho slovám a dlhoročnému pacifizmu dáva skutočnosť, že bol od septembra 1939 členom nemeckého špičkového tímu, ktorý mal pre Adolfa Hitlera vyrobiť atómovú zbraň. Kto iný ako vedec, ktorý bol možno len kúsok od zostrojenia ničivej zbrane, má varovať ľudstvo, burcovať verejnú mienku a hovoriť o osobnej zodpovednosti?
Autorita
Ako majú Rusi Andreja Sacharova, otca vodíkovej bomby a neskôr presvedčeného pacifistu, ktorý sa vyprofiloval na akési svedomie národa, tak mali Nemci vo Weizsäckerovi podobnú autoritu. Aj on bol pri vývoji zbrane hromadného ničenia, aj on neskôr varoval pred nezmyselnosťou vojen.
"Je nemožné, aby sme sa poučili až z najväčších katastrof, ktoré si sami zaviníme. Celý život som musel na tieto katastrofy poukazovať a neušiel som skúsenosti vnútorného zúfalstva. Nikdy som však neveril, že nastane absolútny koniec."
Vojna
Nemci do konca svetovej vojny jadrovú zbraň na rozdiel od Američanov nevyrobili. Historikom dodnes nie je úplne jasné, prečo tím okolo Weizsäckra neuspel. Bolo to preto, že Nemci projektu nevenovali pozornosť a vedci nemali zázemie? Alebo bola za meškaním prezieravosť vedcov, ktorí nechceli dať šialenému führerovi smrtonosnú zbraň? Takto to roky vysvetľoval Weizsäcker. Na bádaní sa podľa vlastných slov podieľal len preto, aby sa vyhol nasadeniu na fronte. Ako autor mnohých významných objavov atómovej fyziky vrátane vzorca na výpočet energie uvoľňovanej pri štiepení atómov, patril medzi obľúbencov šéfa výskumu Wernera Karla Heisenberga.
Keď Američania na sklonku vojny Weizsäckra a členov nemeckého jadrového tímu zatkli v Štrasburgu, kde mali laboratóriá, okamžite ich internovali do Veľkej Británie. Nechceli, aby padli do rúk sovietskej rozviedky. Už vtedy sa rozohrávala studená vojna, počas ktorej si mal Weizsäcker vybudovať povesť bojovníka za mier.
Britské ucho
Američania rýchlo od vedcov i zo zadržaných dokumentov zistili, že Nemci jadrovú zbraň nemajú. Weizsäcker bol s kolegami v zajatí neďaleko Cambridge. Briti ich rozhovory tajne nahrávali.
Prepisy zverejnili až v roku 1993, keď bol Weizsäcker na dôchodku po úspešnej kariére akademika a rešpektovaného mysliteľa. V roku 1979 dokonca dostal od vtedy už bývalého spolkového kancelára Willyho Brandta ponuku, aby kandidoval na prezidenta. Odmietol, prezidentom sa napokon stal jeho mladší brat Richard. (1984 - 1994).
Možno Carl Friedrich tušil, že nie je bez poškvrny. Nahrávky zverejnené v roku 1993 sú známe ako "prepisy z Farm Hall". Tak sa volalo miesto, kde Briti nemeckých vojakov zadržiavali. Jedna z nahrávok Weizsäckra zachytáva, ako potom, čo sa dopočul, že Američania bombardovali Hirošimu a Nagasaki, hovorí: "Ak boli oni schopní dokončiť bombu do leta 1945, s trochou šťastia sme mohli byť my hotoví v zime 1944-1945."
Weizsäcker pritom po druhej svetovej vojne opakovane tvrdil, že vedci celý proces vývoja zámerne naťahovali. Nahrávky ale hovoria niečo iné. V rozhovoroch vedcov presviedčal, ako sa majú pri vypočúvaní obhajovať. Dohoda bola asi takáto: jadrovú bombu Nemecko nemalo, pretože sme zámerne tomuto projektu nevenovali dostatok pozornosti. Toto klamstvo je dnes známe aj ako "die Lesart", teda verzia. Nazvali si ju tak počas zajatia samotní vedci.
O vine
Po vojne sa stal pacifistom a filozofom, vyučoval na univerzite v Hamburgu. Fyzikálnemu výskumu sa venoval v inštitúte Maxa Plancka. V roku 1957 sa pripojil k 17 nemeckým vedcom v proteste proti myšlienke vyzbrojenia Západného Nemecka jadrovými zbraňami.
Čoraz viac sa zaoberal etickými otázkami, vzťahom človeka a prírody v pretechnizovanom svete. Napísal niekoľko protivojnových kníh a zaradil sa k duchovnej elite nového, demokratického Nemecka. Citujme: "Som presvedčený, že celý konflikt človeka so sebou samým, ktorý človek potom vždy projektuje navonok a ktorý spôsobuje, že je plný agresivity voči niekomu tretiemu, že obviňuje spoločnosť a neviem koho ešte iného, spočíva v tom, že na niektorom mieste nevzal na seba evidentnú vinu. Nie je možné vystúpiť do nového Božieho či ľudského sveta inak, než prijatím viny."
Autor dobre vedel, čo hovorí. Carl Friedrich von Weizsäcker nikdy nepriznal, že by o svojej účasti na jadrovom výskume klamal.
*28. 6. 1912 - > 29. 4. 2007
Narodil sa v Kiele v rodine se silnou akademickou a politickou tradíciou
1938 dokázal, že hlavný zdroj žiarenia hviezd spočíva v jadrovej premene vodíka na hélium
Počas II. svetovej vojny sa podieľal na nemeckom jadrovom programe
1944 zajali ho Američania
1957 vyzval štát, aby odmietol jadrové zbrane
1979 odmieta ponuku kandidovať na prezidenta
1980 odchod do dôchodku, ako kresťanský pacifista sa venuje etickým a environmentálnym otázkam
Z diela: Zodpovednosť vedy v atomovom veku, O slobode
