Iraku chýba bezpečnosť aj peniaze. O oboch týchto témach sa hovorí na medzinárodnej konferencii v egyptskom Šarm aš Šajchu. Zišli sa na nej svetové mocnosti aj regionálni hráči, ktorí sa obávajú irackého chaosu. Ide o najväčšie diplomatické zhromaždenie na tému Irak od začiatku vojny v marci 2003.
Podobný summit v menšom sa konal už pred tromi rokmi, ale veľa toho nevyriešil. Včera sa hovorilo najmä o vojnou zničenej ekonomike krajiny.
Sýria vraj v Iraku pomáha
Hoci zástupcovia 50 krajín sveta do Egypta prišli kvôli Iraku, najzaujímavejšou otázkou bolo, či sa americká šéfka diplomacie Condoleezza Riceová stretne so svojím iránskym a sýrskym kolegom a potvrdí tak zmenu americkej politiky k týmto dvom štátom.
Včera Riceová nakoniec rokovala so sýrskym šéfom diplomacie Walidom Muallemom. Mali hovoriť hlavne o bezpečnostných otázkach. Krátko pred schôdzkou hovorca americkej armády v Iraku William Caldwell vyhlásil, že v posledných týždňoch Sýria zlepšila ochranu svojej hranice s Irakom a podarilo sa tak znížiť prílev militantov do krajiny.
Či sa Riceová stretne aj s iránskym ministrom včera nebolo jasné, na obede si vraj povedali len „hello“. Priame iránsko-americké rokovania, ktoré sa nekonali už od 80. rokov, by si Irak veľmi želal. Bagdad totiž verí, že Irán má silný vplyv na odbojné šiitske milície.
Iraku odpustia dlhy
Iračania sa dočkali aj päťročného plánu ekonomickej obnovy krajiny, niekoľkých prísľubov odpustenia dlhov a aj pôžičiek. Zahraničný dlh Iraku je asi 50 miliárd dolárov. Najväčšie záväzky najmä voči Kuvajtu, Saudskej Arábii, Číne a Rusku má na svedomí Saddám Husajn, ktorý tak financoval vojnu s Iránom.
Niektoré z krajín vyhlásili, že sú ochotné „vymazať“ časť irackého dlhu. Prísľub dali Egypt, Poľsko, Slovinsko a Bulharsko, údajne aj Saudská Arábia, ktorá už Iraku v minulosti veľa z jeho dlhu zoškrtala. Nebolo však celkom jasné, o aké sumy pôjde.
Iračania tiež napríklad odmietli návrh Ruska, aby mu za odpustenie dlhu poskytol práva na nákup ropných polí.
