BRATISLAVA. Jedným z riadiacich dôstojníkov arcibiskupa Jána Sokola bol podľa archívu Ústavu pamäti národa aj Dušan Kemény. Ústav sprístupnil denníku SME Keményho personálny spis. Mohol to urobiť, lebo spis už bol sprístupnený aj ľuďom, ktorými sa Kemény v tajnej službe zaoberal.
Kemény sa narodil v roku 1957 a do ŠtB sa prihlásil sám ako 19-ročný s odôvodnením „práca v ZNB sa mi páči“. Vtedy už bol kandidátom KSS a pracoval ako traktorista na družstve v obci Michal Nad Žitavou. Do roku 1989 stihol urobiť v ŠtB kariéru. Dnes je z neho podnikateľ, v obchodnom registri sa spomína v niekoľkých firmách, o svojej minulosti nechce hovoriť.
Miroslav Lehký z ÚPN hovorí, že k ŠtB sa väčšina ľudí hlásila z vlastnej iniciatívy. „ŠtB zberala tieto takzvané robotnícke kádre, ktorým ďalej poskytovala vzdelanie, o ktorého úrovni sa dá pochybovať.“
Trest s Monsbergerom
Prijatie Keményho do ŠtB schvaľovala špeciálna komisia na okresnom oddelení VB v Nových Zámkoch. Súčasťou bol aj diktát alebo hodnotenie Socialistického zväzu mládeže. Počas kariéry bol raz potrestaný a dostal niekoľko finančných odmien. Najväčšiu 2-tisíc korún „za úspešné ukončenie Vysokej školy ZNB“ alebo za „zodpovedné plnenie služobných úloh v 1. polroku 1989“. Potrestaný bol za to, že s kolegami Monsbergerom, Bakošom, Matejovičovou a Šušoliakom sa 5. marca 1982 „bez závažného dôvodu asi do 21.00 h zdržiavali na pracovisku v kancelárii náčelníka 4. oddelenia II. odboru S-ŠtB nadporučíka Wendla“, kde po ich odchode začalo horieť. Spôsobili to cigarety. Keményho potrestali znížením platu o päť percent na jeden mesiac. Monsberger aj Wendl sa tiež spomínajú v materiáloch arcibiskupa Sokola. Monsberger sa s ním podobne ako Kemény stretával v konšpiračnom byte.
Cirkev ho bavila
Kemény sa dobrovoľne venoval cirkvi, na tému „vytváranie a organizovanie nelegálnych štruktúr rímskokatolíckej cirkvi“ písal aj odbornú prácu – Študentskú vedeckú odbornú činnosť.
November chceli prežiť
V decembri 1989 Kemény požiadal o preloženie z druhého odboru, ktorý mal na starosti boj s vnútorným nepriateľom do prvého, ktorý bojoval s vonkajším nepriateľom. Lehký hovorí, že to mohlo súvisieť s novembrovou revolúciou. „ŠtB nepočítala so svojím zánikom, ale cítila potrebu a pripravovala určitú transformáciu. Jedným z jej krokov bolo vypustenie vnútorného nepriateľa.“ Eštebáci podľa Lehkého chvíľu uvažovali o tom, že by chránili cirkevných činiteľov.
V roku 1990 Keményho „v dôsledku závažných organizačných zmien“ prepustili. Lehký hovorí, že je jasné, prečo eštebáci dnes nerozprávajú: „Činnosť ŠtB bola nezlučiteľná s právnym a demokratickým štátom.“
