Tým porazeným je Francois Hollande, životný druh Ségolene Royalovej. Ak by voľby vyhrala Royalová, Francois Hollande by bol tým, čím je teraz madame Chirac. Teda reprezentatívnou dušou Elyzejského paláca.
Médiá by sa mu síce nevysmievali za to, že nosí stále ten istý druh kabelky, zrejme by sa však dôstojnejšie necítil. Stále je predsa šéfom Socialistickej strany a politikom vysokých ambícií.
Jospinov nástupca zlyhal
Najvyššie ich mal pred piatimi rokmi. Vtedy ľavica v prvom kole prezidenstkých volieb neuspela. Lionel Jospin sa stiahol a povedal, že po ňom by to mali skúsiť radšej mladší. Hollande to pochopil tak, že nabudúce sa o prezidentskú funkciu bude hlásiť on. Sníval o tom.
To, že sa stane kandidátom socialistov, sa zvonku javilo ako samozrejmá vec. Vnútri strany však boli názory oveľa rozmanitejšie. Hollande stroskotal najmä na referende o európskej ústave. Pripísala sa mu vina za to, že ľavicovo orientovaných voličov dostatočne nemotivoval. No a vzápätí sa vynorila Royalová. Ako to vtedy vyzeralo u nich doma, nikto nevie. Na verejnosti však Hollande tvrdil, že nik iný ako jeho Ségo by nebol presvedčivejší.
Spočiatku pritom nevyzeral veľmi presvedčivo, jej program bol však pripravený obhajovať vždy. Keď sa ho nedávno v televízii TF1 spýtali, aká je Royalovej najhoršia vlastnosť, tváril sa, že vlastne žiadnu zlú nemá.
„Ale u Sarkozyho by som vám ich mohol vymenovať niekoľko, myslím si, že sú dosť viditeľné,“ dodal a veselo zablikal očami. Dnes už sa Ségolene Royalová musí vyjadrovať k svojim predstavám o novom premiérovi.
Bayrou vs. Hollande
Vraví, že nevylučuje, že by si v prípade víťazstva v prezidentských voľbách vybrala centristu Francoisa Bayrouho. Skôr to však vyzerá na bývalého ministra financií, populárneho Dominiqua Strauss-Khana. Francois Hollande sa nespomína. Vraj ktovie, či sa politiky radšej nevzdá a nepôjde za advokáta.
Hovorí sa, že Francúzsko nie je ešte pripravené na ženu prezidentku. Je Francois Hollande pripravený na úlohu muža, ktorý by mal tú prezidentku doma?
Francúzi sa pýtajú: Kde je Cecilia?
Túto otázku si kladú Francúzi, ktorí Sarkozyho manželku nevideli na verejnosti už viac ako 10 dní. Naposledy stála po jeho boku pri volebnej urne v prvom kole volieb. Odvtedy sa neukázala ani na jeho mítingoch, ani vo volebnej centrále, aby ako budúca „prvá dáma“ povzbudila svojho manžela. Sarkozy obraňoval svoju manželku tým, že nechce svoju rodinu vystavovať mediálnemu tlaku. Kvôli Cecilii si aj tak už v kampani vytrpel svoje. Volebný štáb štylizoval manželov do póz šťastného páru. Zorganizoval fotenie pre populárny časopis Paris Match - na fotkách vyzerali Sarkoziovci ako čerství zaľúbenci. Napriek tomu sa objavili aj fotky, na ktorých je Cecilia so svojím novým amantom v New Yorku.Niektorí voliči sú pobúrení. Napríklad čašníčka Pascale zostáva nepresvedčená: „Nevyzerá ako verný typ ženy. A Sarkozy nám má kázať o rodine?“
(kk)
Dojem môže pokaziť aj zlá kravata
Včera večer bol na programe očakávaný televízny duel medzi Sarkozym a Royalovou. Išlo v ňom predovšetkým o dobrý dojem a o zapôsobenie. Ľudia pred televízorom sa pýtali: Chcem, aby bol mojím prezidentom niekto, kto sa takto správa? Debatu odvysielali dve najsilnejšie televízie, súkromná TF1 a verojnoprávna France2. Canal+ si rýchlo pospomínal, ako dopadli debaty kandidátov v minulosti.
Zo súboja s Valerym Giscardom d' Estaing v roku 1974 odišiel Francois Mitterand mrzutý. A v roku 1995 zas Jacques Chirac vedel, že uspel. Ľudia z tímu mu povedali: „Vyhral si.“ On ich však mierne opravil: „Nie - neprehral som.“ Za súpera mal vtedy Lionela Jospina, ten sa, naopak, cítil zle hneď od začiatku. Najprv sa vraj nezmestil do nohavíc, ktoré si na debatu priniesol. Potom sa zistilo, že jeho kravata nie je dostatočne matná. Chirac mu chcel ponúknuť svoju rezervnú, Jospin to však neprijal. A napokon sa musel vzdať svojich hodiniek Rolex, lebo vraj príliš hlasno tikali.
Ťažkú úlohu však majú aj dvaja moderátori. Pre nich je vedenie debaty cťou, ale aj veľkou zodpovednosťou. Pre ľudí je to naopak vzácne divadlo. Sledovať televíziu sa včera chystali aj niektoré kaviarne. Považujú to za samozrejmosť a povinnosť.
Autor: Paríž
