Rosalba, Mia, Viera a Anna sa stretli pred štyrmi rokmi na medzinárodnom festivale komunitných divadiel v Rotterdame. Okrem Anny majú všetky svoje divadlo, sú herečky aj režisérky. Rosalba Rolón, pôvodom Portoričanka, vedie divadlo Pregones v New Yorku. Tvorí ho predovšetkým hispánska komunita ľudí žijúcich v Bronxe. Mia Grijp je Flámka a založila divadlo Sering z ľudí mnohých národností, rás a vierovyznaní v Antverpách. Viera Dubačová vedie banskobystrické Divadlo z pasáže, kde pracuje s hendikepovanými ľuďmi.
Dramatička a dramaturgička Anna Grusková divadlo nemá, dostala však nápad. „Veľmi sa nám s Vierkou páčilo, čo robia Rosalba s Miou. Nabrali sme odvahu a povedali sme si, že ich oslovíme,“ hovorí. Všetky tri sú podľa nej schopné, skúsené a múdre ženy a ich divadlá majú sociálny rozmer. Napriek tomu, že fungujú v rôznych spoločenských podmienkach a často s neporovnateľnými finančnými možnosťami, sú presvedčené, že majú veľa spoločné.
Najkrajšia zrelosť
Anna vymyslela koncept spoločného predstavenia, ktoré nesie názov Nevesty. Bude hovoriť o ženách, ktoré majú najkrajšiu mladosť za sebou a čaká ich najkrajšia zrelosť. Všetky spája dôležitý predpoklad – skúsenosť. „Rozmer komunitného divadla dáva ich herectvu niečo navyše,“ tvrdí Anna. Necíti sa byť režisérkou v pravom zmysle slova, vznikajúci projekt usmerňuje skôr v dramaturgickej rovine, je spoluautorkou textov a prispieva pohľadom zvonka.
„Komunitné divadlo poskytuje veľa možností, ktoré závisia od spoločenského kontextu, od miesta, kde sa pracuje. Je to univerzálna cesta,“ dopĺňa Rosalba. Viera Dubačová dopĺňa: „Vnímam to tak, že každá z nás je ako keby na ceste a má jasný cieľ – viesť stánok pre istú komunitu ľudí. Núti nás to rozmýšľať a obhajovať ich práva.“
A to je vlastne myšlienka, z ktorej sa odvíja divadelný príbeh troch rôznych žien. Hovoria štyrmi jazykmi a pokúšajú sa ich umelecky využiť. Hľadať spoločný umelecký jazyk je podľa nich náročné, ale nie je to problém. „Inšpirujeme sa realitou, ktorú vyjadrujeme rečou tela. Balansujeme medzi slovom a pohybom. Je to performence, v ktorom je každý pohyb hudbou,“ tvrdí na základe vlastných skúseností Mia.
Ženské dialógy, ktoré sa stali základom umeleckého textu, sa odvíjali aj od príbehu o mužovi, ktorý sa chce oženiť, jeho nádejnej manželke sa však v mysli stále objavujú jeho predchádzajúce nevesty. „Rozprávali sme si zážitky z mladosti, prvé vzťahy, svadby, rozčarovania v láske, rozoberali kontakty s príbuznými. Bolo to také hľadanie identity, či už ľudskej, alebo vyslovene ženskej, spojenej so vzťahom k divadlu a s jeho významom v našom živote. Padlo veľa krásnych slov a zaujímavých príbehov,“ hovorí Anna.
Ako dostať krídla
Text, ktorý spísala z množstva materiálu, sa na javisku spracúva v duchu niekoľkých dôležitých kritérií: zachovať poetiku vlastných divadiel a pestrosť jazykov, ktorými herečky hovoria – po španielsky, anglicky, flámsky a slovensky. Nielen v podobe dorozumievacieho nástroja, ale aj ako estetickú hodnotu. V inscenácii nesmie chýbať hudba, spev a tanec, vychádzajúci z ľudskej podstaty.
Každá z herečiek pracuje s vlastným hudobníkom. Hrajú sa s vizualitou rôznych kultúr, napríklad cez tému vzťahu žien k šatám.
„Myslím si, že inscenácia je veľmi intímna,“ hovorí Grusková. „Každá z nás sme sa otvorili, pomenúvali svoje city a hovorili aj o svojich pádoch. Každý človek je v podstate krehký, je krásne, keď takto nachádzame možnosť, ako dostať krídla.“
„Keď sme vtedy hompáľali nohami v rotterdamskom prístave, došlo mi, že človek ako ja sa môže postaviť na javisko, keď vie, čo chce povedať. Týmto predstavením hovorím, že je veľmi dôležité, aby mal človek svoj život vo vlastných rukách,“ myslí si Viera Dubačová.
Spoločný základ predstavenia vznikol v Bratislave. Protagonistky sú teraz vo svojich divadlách a pracujú individuálne. V Bratislave sa stretnú opäť v lete na videokonferencii, kde si overia, kam sa v tvorbe posunuli. Na jeseň sa chcú predstaviť vo „work in progress“ na festivale v Banskej Bystrici a v decembri zase v newyorskom divadle Pregones. Ozajstnú premiéru inscenácie chystajú na budúci rok tam, kde sa spoznali: chcú ju symbolicky uviesť ako dieťa rotterdamského festivalu.
