Kedy ste naposledy dali dva góly?
„Predstavte si, že v nedávnom štvrťfinále nemeckej play off proti Mannheimu som dokonca trafil dvakrát. No v reprezentácii som naozaj sviatočný strelec.“
Na svetovom šampionáte ste sa objavili po siedmich rokoch. Cítite podobnú atmosféru ako v striebornom Petrohrade v roku 2000?
„Rád by som, ale radšej nič nezakríknem. Tréner vraví, že máme ostať pri zemi. Ani tam sme neprišli s veľkými očami, lepšie je držať sa toho otrepaného od zápasu k zápasu. I keď viem, že pre noviny to nie bohvieaká duchaplnosť.“
Ako ste videli vaše dva góly?
„Nacvičovali sme niečo podobné na tréningoch. Mal som sa stiahnuť medzi kruhy. Pred prvým som dostal prihrávku od Riša Kapuša trochu na bekhend, druhú od Mira Šatana som pálil z prvej. V oboch prípadoch bolo treba zavrieť oči a modliť sa, aby to tam padlo.“
Dostali ste cenu pre najlepšieho hráča. Čo urobíte so zlatou tehličkou?
„Dostane ju synovec Maťko, sestrin syn. Dvadsiateho štvrtého mája bude mať rok. Krstný otec, to ako ja, mu sľúbil gól, tak mu venujem oba plus tú tehličku.“
V hotelovej izbe bývate so spoluhráčom zo základnej školy na Kalinčiakovej ulici v Bratislave Romanom Kukumbergom. Kedy dá gól on?
„Proti Kanade. Určite. Istí to rituál, ktorý mi poslal kamarát tesne pred šampionátom. Stiahol som si ho z telefónu do počítača. Ide o parodickú repliku z rozprávky Leví kráľ, ale keby ste ju uverejnili, asi by vaše noviny zakázali. My si to púšťame s Kukom stokrát denne, zábava musí byť.“
Ako zapadli do tímu poslední útočníci z NHL?
„Tešil som sa na nich ako spoluhráč aj ako divák - lahôdkar. Bolo len otázkou času, kedy nakopnú motory. Gáboríkov kúsok s Majom Hossom určite nebol ich posledným.“
Cirkusový zážitok?
„Potili sa mi dlane, aké bláznovstvá stvárajú akrobati.“
V Moskve ste prvýkrát. Ako sa vám pozdáva?
„Zatiaľ poviem tak, vysvietené mesto, keď sme sa vracali z cirkusu sa mi páčilo viac. No zatiaľ sme nemali možnosti vidieť pamiatky, bývame na kraji.“
