Portrét jednej z najväčších priekopníčok českého surrealizmu nie je žiadnou naratívne ladenou inscenáciou či autobiografickým dokumentom. Ak čakáte niečo podobné, radšej ruky preč. Ak však naopak inklinujete k nespútanosti a surrealistickej snovej hre, otvorte oči a nechajte sa unášať.
Príbeh Toyen je svojou hrdinkou celý prestúpený. Je mnohotvárnym, nesklonným, bezrodovým – ako pseudonym samotnej umelkyne. A tak ako Toyen novým menom odmietla spoločnosťou predurčenú rolu Márie Čermínovej, tak i Němec odmieta formu konvenčného štýlu, ktorý by vzdával poctu výtvarnej komunite.
V duchu doby a umeleckého smeru, akému Toyen zasvätila väčšiu časť života, je koncipovaná celá snímka. Obrazová a zvuková zložka fungujú často ako dva rozdielne, nezlučiteľné segmenty a prelínajú sa do nesúrodého filmového prejavu.
Všetko je surrealizmus, nič nemá presné pravidlá, napokon i samotná výpovedná hodnota je plná rozporov. Herci nezobrazujú „len“ samotných umelcov v dobovom kontexte. V duchu absolútnej brechtovskej drámy sa posúvajú o čosi vyššie.
I napriek zdanlivej nelogickosti a zmätenosti Němec s divákom rozohráva sofistikovanú hru predstavivosti. Zábery svojou výraznou estetickou hodnotou povyšuje na diela rovnocenné exponátom galérie súčasného umenia. Konkurujú Buňuelovi s Dalím či samotnej Toyen.
Němcovi však v závere akoby dochádzal dych. Všetko zrazu zhusťuje a sústreďuje na vizualizáciu len „toho“ pekného.
Kým v prvej časti dvojexpozičným prelínaním vytvára vlastné pôsobivé diela, v závere sa zameriava len na reprodukovanie architektonických skvostov a múzejných či galerijných exponátov.
Toyen ako umelkyňu vo filme reprezentuje i niekoľko reprodukcií. V strihovej koláži sa striedajú s tmavými čiernymi plochami. Tie útočným blikavým spôsobom prenikajú do pamäti diváka.
Ručná kamera zaznamenáva život umeleckej komunity, chvíľami až pomätene infantilný. Je plný farieb, čo kontrastuje so statickými dobovými čierno-bielymi reáliami, plnými zla a strachu.
Snímka Toyen je teda surrealistickým obrazom zložitej doby, v ktorej nebolo možné slobodne tvoriť. Hovorí o neodvratnom úniku maliarky na miesto, odkiaľ nebolo návratu.
Prečo sa však tento pozoruhodný umelecký film dostáva do našej distribúcie s dvojročným oneskorením, posúďte sami.
Autor: Zuzana Štefunková (Autorka je študentka Filmovej vedy)
