Sobota popoludní, vzrušená atmosféra. V škótskom hlavnom meste Edinburgh sa hrá derby medzi domácim tímom Hibernian a Glasgow Rangers. Fanúšikovia pokrikujú, nadávajú a nakoniec spokojní odchádzajú po remíze 3:3.
Škótsky futbal už dávno dosiahol to, o čo sa usilujú miestni nacionalisti. Má vlastnú ligu, národný tím sa zúčastňuje na európskych šampionátoch a je nezávislý od Londýna.
Conery za škótsku slobodu
Škótsko čakajú 3. mája najnapínavejšie voľby počas niekoľkých dekád. Severný kút Británie bol dlhodobo baštou labouristov, navrch má tentoraz Škótska národná strana. Podľa prieskumov by mala voľby do miestneho parlamentu hladko vyhrať. Hlasy jej naháňa aj zrejme najslávnejší Škót, herec Sean Connery, ktorý si zahral v prvých bondovkách.
Nacionalisti sľubujú svojim voličom, že do troch rokov usporiadajú referendum o odtrhnutí od Británie. Chcú ponechať libru a na čele krajiny zostane kráľovná Alžbeta II. „Chceme mať ten istý štatút ako naši európski susedia, napríklad Írsko alebo Dánsko. Väčšina Škótov nechce, aby sme tu mali nukleárne zbrane a odmietajú Blairovu vojnu v Iraku,“ hovorí člen národnej strany Angus Robertson.
Labouristi tvrdia, že Škótsko bez Anglicka neprežije. Príde o obrovské dotácie do školstva či zdravotníckej starostlivosti. Nacionalisti však argumentujú, že im postačia príjmy z ropy, ktorá sa ťaží v Severnom mori, a ako samostatný štát si budú sami určovať vlastné dane.
Až také jednoduché to nebude. Prieskumy ukazujú, že Škóti chcú zmenu vlády, ale nejde im jednoznačne o samostatnosť. V poslednom desaťročí sa podpora pre nezávislé Škótsko pohybovala okolo 40%.
Protest alebo nezávislosť
„Ide skôr o protestný hlas. Ľudia sú nespokojní s labouristami a chcú dať Blairovi posledný kopanec predtým, ako odíde. Nechcú však nezávislosť, skôr im ide o ešte väčšiu decentralizáciu,“ hovorí politická editorka Catherine MacLeodová z Herald Newspaper.
Iróniou je, že zajtra, 1. mája, oslávi Veľká Británia 300. výročie únie medzi Anglickom a Škótskom. Budú to smutné oslavy, na oboch stranách počuť skôr nespokojné hlasy.
„Škóti tvoria desať percent britskej populácie. Bez ohľadu na to, ako hlasujú, rozhodne to, čo chce päťdesiatmiliónové Anglicko,“ tvrdí sociológ David McCrone z Univerzity v Edinburghu.
O nás bez nás
Demokratický deficit sa prejavil nedávno, keď parlament rozhodol o obnove jadrových ponoriek Trident napriek odporu škótskych poslancov. Britský jadrový arzenál má pritom základňu na škótskom území. Nespokojnosť platí aj obrátene. Angličania kritizujú, že škótski poslanci hlasujú vo Westministeri napríklad o školstve a zdravotníctve a ovplyvňujú tým život v Anglicku.
Ako reálny je teda rozpad Veľkej Británie? „Nezávislosť Škótska nie je niekde za rohom. Ak áno, potrvá to najmenej desať rokov,“ odhaduje McCrone.
Ak aj nacionalisti vyhrajú voľby, musia presvedčiť niektorú zo strán, aby s referendom súhlasila. Ak aj bude hlasovanie úspešné, Westminister môže nezávislosť vetovať, respektíve budú nasledovať niekoľkoročné ťažké rokovania o vystúpení z únie.
Autor: Edinburgh
