Viennafair vo svojich kójach.
Dávame veľtrhu ksicht. U nás sa môžete vyspovedať. Rakúsko je konzervatívne a to podmieňuje aj dopyt po dielach. To sú výroky troch slovenských galeristov, ktorí od stredy do nedele vítajú vo viedenskom Messezentrume návštevníkov veľtrhu súčasného umenia Viennafair vo svojich kójach.
Pre našich galeristov má akcia veľa výhod. Jednou z nich je možnosť výstavného priestoru zadarmo. Hlavný sponzor podporuje pätnásť galérií, ktoré vybrala medzinárodná porota. Medzi nimi aj bratislavské galérie Bastart a Space.
Francúzka Nadine Gandy, ktorej galéria sídli v Bratislave, takú možnosť nedostala. Päť dní na veľtrhu ju vyjde tritisíc eur. V porovnaní s Londýnom či Bruselom to nie je veľa. No Gandy priznáva, že atmosféra ani návštevnosť sa porovnávať nedá. „Vo Viedni je to provinčné.“
Úvodný výrok o ksichte patrí majiteľovi galérie Komart Petrovi Sokolovi. Jeho sebavedomie vyplýva z toho, že predstavuje medzinárodne etablovaných umelcov ako Milana Dobeša alebo Getulia Alvianiho. Aj ceny tomu zodpovedajú. Niektoré dosahujú 40 tisíc eur.
Komart si za priestor platí, pretože sa prihlásili neskoro. „Ale stále je to výhodné. Je to za humnami, náklady sú oveľa nižšie ako napríklad na veľtrhu v Miláne, kam som chodieval,“ vysvetľuje Sokol.
Galéria Bastart nemá za sebou ani rok existencie, a preto je na veľtrhu nováčikom. „Chceli by sme absolvovať aj veľtrh v Londýne. Beriem to ako skúsenosť,“ hovorí majiteľ galérie Bastart Pavol Vajs.
Galéria Space vystavuje na Viennafair už od prvého ročníka. Ponúka dve špeciality. Na stenu premieta zábery zo štúdia Stana Filka, ktoré ponúka za 1,2 milióna eur. „Máme tu pravdepodobne najdrahšie dielo,“ tvrdí Čarný. V zadnej časti kóje sa zas nachádzajú tri skrine – spovednice od Ilony Németh.
Na veľtrhu sa prezentuje viac ako sto medzinárodných galérií a diela od asi tisíc umelcov. V rakúskej galérii Hilger môžete stretnúť Erika Bindera, ako roztáča svoju diskoguľu vyrobenú z nafukovacej lopty oblepenej cédečkami. Nájdete tu však aj tvorbu svetových hviezd – Yvesa Kleina či Antona Corbijna.
Zaujímavé je, že český Dům umění města Brno a Galerie Města Prahy tu tiež majú svoje kóje. Myslí rozpočet našich galérií na takéto prezentácie? Ešte trúfalejšie by bolo vzťahovať na naše podmienky vetu z denníka Die Presse: „V Anglicku chodia ľudia viac do múzeí než na futbal.“
Autor: Viedeň
