Som zvyknutá na pracovné víkendy, lebo väčšinu predstavení a vystúpení absolvujem práve vtedy. Nerada hrám dvakrát za deň, lebo je to veľmi vyčerpávajúce na hlas. Sú však aj víkendy, keď mám voľno a môžem si robiť, čo sa mi zachce.
Musím sa priznať, že tento životný štýl sa mi páči. Mimoriadne mi vyhovuje, že som na voľnej nohe a neviem si predstaviť, že by som chodila pravidelne do práce a mala presný pracovný čas. Takýto život je pestrejší a aj keď cez víkendy pracujem, každý je iný. A práve preto ma to baví. Mávam obdobia, keď vôbec nevnímam, aký je deň. Tým, že nemám pevný pracovný čas a nie som angažovaná v stálom divadle, neregistrujem často ani dátum.
Keď mám voľný víkend, vždy je iný. Niekedy idem niekam mimo Bratislavy, do divadla, do kina, alebo som doma a vôbec mi to neprekáža. Nie som typ, ktorý potrebuje žúrovanie každú sobotu a nedeľu. Niektorí majú taký zvláštny zvyk, že od piatka do nedele sa musí piť a žúrovať. Mne to vôbec nechýba. Nevidím v tom zmysel. Ani by som takúto celovíkendovú zábavu nezvládla. Možno je to aj tým, že dosť spoločensky žijem v rámci mojej práce. Som stále medzi ľuďmi a po predstavení alebo po skúške si niekedy zabehneme na drink alebo na kávu. Preto mi to cez víkendy nechýba, skôr naopak. Potrebujem pokoj a oddych. No úplne chápem ľudí, ktorí majú cez týždeň presne vymedzený pracovný čas, a potom sa potrebujú cez víkendy odreagovať a vyventilovať. Občas sa, samozrejme, rada zabavím aj ja.
Mňa to prešlo už po strednej škole. Vtedy som sa ešte veľmi tešila na víkendy aj preto, aby som vyrazila so spolužiačkami niekam na diskotéku. Na vysokej by mi to už neprešlo. Chodila som na muzikál na Janáčkovu akadémiu múzických umení v Brne a mali sme to tam prísne. Pedagógovia sa s nami nemaznali a navyše, vždy v pondelok sme mali náročný deň - balet, moderný tanec aj muzikál. Tam som si vôbec nemohla dovoliť prísť po celonočnej oslave.
Keď mám voľno, buď idem so psom na prechádzku do prírody, alebo sa stretnem s kamoškou či partiou, alebo sa len tak presúšam po dome. A veľmi rada pracujem v záhrade. Nemáme klasickú záhradu, skôr taký malý les, ale vždy je tam čo robiť. Milujem ten pocit príjemnej fyzickej námahy, keď sa pri nej spotím a niečo za mnou aj vidno. Pre mňa je to relax. A som taký zvláštny typ, lebo veľmi rada upratujem. Asi som to zdedila po mame. No a, samozrejme, rada spím. Jediné, čomu sa doteraz vyhýbam, je varenie.
Keď som bola malá, našou víkendovou tradíciou bolo variť a jesť doma. Mali sme taký milý zvyk, že vždy v sobotu sa išlo nakupovať na trh a do obchodu. Potom sme to doma vyložili a varil vždy otec. Mala som veľmi rada túto domácu atmosféru. A tiež som milovala obdobie jesene, keď boli husi, lokše a burčiak. Možno aj preto, lebo som sa na jeseň narodila. Otec vždy upiekol hus a babička, ktorá s nami vtedy žila, robila lokše a ja som jej pomáhala. No a nakoniec sme to všetko zjedli.
A keď som bola mladšia, nikdy som nemala rada nedeľu, lebo v pondelok sa muselo ísť do školy. Najradšej som mala piatok poobede, keď bol ešte celý víkend predo mnou. No tieto pocity asi poznajú všetci. Dnes mi je to úplne jedno. Tak sa mi to zlieva, že slovo víkend už vlastne ani nepoužívam.
(zš)
foto - archív kh
