Po príchode Vargu sa Prúdy dostali do inej roviny. Marián prišiel z iného sveta, začal písať nové, zaujímavé a neobvyklé pesničky, dal kapele iný smer, aj keď Paľo tiež písal svoje veci.
Varga ihneď vymenil rytmiku, využil fakt, že sme s Vladom Mallým dostali padáka z Ursinyho Soulmenov a už sme tam boli. Prúdy v tých časoch získali privilégium nahrávať pre rozhlas "trvalky", a tak sme začali na skúškach robiť len pre nahrávky. Ako revolučne naladení mladoni sme neznášali vtedajšiu rozhlasovú popovú produkciu a chceli sme urobiť niečo lepšie. Predbiehali sme sa v nápadoch, ako to ešte vylepšiť, čo všetko tam dáme. Strhli sme aj režisérov a zvukárov, vychádzali nám v ústrety. V presvedčení, že sme najlepší, sme do toho dávali všetko. Preto sú tie skladby prešpikované vokálmi, inými nástrojmi, ako bolo vtedy obvyklé, hrali tam aj pozvaní orchestrálni hráči. Pomerne rýchlo sme nahrali sériu piatich až šiestich skladieb, a tak logicky nasledovala myšlienka, že by sa to celé mohlo dať na platňu. Dorobili sme ešte, čo bolo treba a chystali Smutnú rannú električku, aby sa dali prípadne vyhodiť niektoré zo starších skladieb, ale pred nahrávaním sme sa pre čosi s Vargom tak pohádali, že z nahrávania zišlo. Vysvitlo, že skladieb je dosť. Vtedy ešte neexistoval Opus, ale pobočka Supraphonu v Bratislave. Celé to tam vybavil pán Pavol Zelenay. Obal nám z lásky urobil kamarát, Peter Puškár. Akurát prehodil slová "zvoňte" a "zvonky" a tak dodnes nie je jasné, ako sa tá platňa vlastne volá. Problémy vznikli pri výrobe obalu, tuším nezohnali tlačiareň na klasický formát, a tak vložili zložený kartón do silnejšieho igelitu. To sú tie pravé obaly prvého vydania.
Pre mňa je dodnes táto platňa prvým dielom, na ktorom som sa zúčastnil a zdá sa, že má trvalú hodnotu. Pesničky nie sú poplatné zabehanému klišé tej doby, sú zvukovo pestré a jednoducho dobré kompozície. Najväčšia škoda, alebo jediná chyba Zvonkov je, že v Štúdiu 1 v rozhlase sa dalo nahrávať iba mono. Logickým nasledovníkom Zvonkov sú pre mňa Piesne z kolovrátku na Konvergenciách a potom Zelená pošta. Je to ďalší prelomový pesničkový album.
Autor: Fedor Frešo, basgitarista
