Keď sa dnes veziete autom či jazdíte na bicykli, alebo na kolieskových korčuliach, nenapadne vám, že práve využívate jeden z najstarších a možno najdokonalejších vynálezov ľudstva - koleso. Vzniklo v Mezopotámii 5 - 7000 rokov pred naším letopočtom. Pre Slováka Vladimíra Lukáča sa stali kolesá osudom a doviedli ho dokonca až k novej teórii o stavbe egyptských pyramíd.Vraví o sebe, že je "chorý na prácu", inak povedané, workoholik. Svoj život zasvätil rodine a kolesám. Sú preňho všetkým, je to jeho šťastie. A keďže kolesá sám veľmi úspešne vyrába, Vladimír Lukáč je vlastne výrobcom svojho šťastia. V roku 1990 založil v Púchove, vo svojej "rodnej dedine" ako on, lokálpatriot, hovorí, firmu na výrobu kolies a na veci, ktoré s nimi súvisia.

Odhalil záhadu stavby pyramíd

No Vladimíra Lukáča zaujíma koleso aj ako jeden z najstarších a najdokonalejších ľudských vynálezov, ktorý uľahčil ľudstvu prácu, posunul pokrok a možno roztočil aj koleso dejín. Určite dejín techniky. Napríklad v starom Egypte pri stavbe pyramíd. Lukáč má o tom dokonca vlastnú teóriu, ktorú pred smrťou pošepkal aj Vojtechovi Zamarovskému a ten ju považoval za veľmi zaujímavú a možno blízku pravde. V každom prípade, známy helenista Lukáča podporil, aby svoju teóriu ďalej rozvíjal, spolu s egyptológmi v Káhire, v Gíze a v Údolí kráľov. "Držím všetkým palce," vyjadril sa Vojtech Zamarovský, keď za ním do Prahy prišli páni zo Slovenska s novou teóriou, ktorá podľa neho prináša dôslednú analýzu technických nejasností pri stavbe pyramíd.

Segmentové koleso

Lukáčov tím predpokladá, že v skutočnosti sa pri stavbe pyramíd nevyužívalo vahadlo, teda laicky povedané kolíska, ale že ak spojíme štyri segmenty, získame celé koleso a záhada presúvania kvádrov po púšti by mohla byť vyriešená. Spojením segmentov, ktoré sa v Egypte reálne našli, vznikne koleso. A spojením dvoch kolies "tiahlami", čiže drevenými priečkami, vznikne čosi, čo pripomína veľké koleso z "káblovky". Stačí už len namotať lano, zaprieť sa a vznikne možnosť celkom jednoduchého pohybu. Preprava štvorcových kvádrov pomocou takýchto pospájaných kolies je celkom reálna. Rozhodne predpokladá nižší počet ľudí a menej vynaloženej sily pri preprave - veď išlo o kvádre s objemom 2 - 15 m3, s hmotnosťou 5 - 35 ton. Kvádre sa pravdepodobne prepravovali v strede kolies, tvorili vlastne ich os.

Zamarovský bol nadšený

Púchovský nadšenec navštívil s kolegami Vojtecha Zamarovského krátko pred smrťou, keď ho už natoľko trápila Parkinsonova choroba, že dokázal rozprávať len veľmi pomaly a potichu. Jeho odkaz, aj písomne zachytený, však znel: "Páni, pokračujte až do procesu praktického vyhotovenia, Egypt to potrebuje! Teória je reálna, verím, že ju predstavíte svetu ako ďalšiu teóriu, ale najtechnickejšiu. Segmentové nákladné koleso spojené so štvorcovou osou kamenného kvádra, má čo povedať svetu a Egyptu."

Úroveň šťastia

"Človek si musí určiť úroveň šťastia," tvrdí Vladimír Lukáč, pochutnávajúc si na svojom ďalšom nápade, furmanskom kolese. Je to menu pozostávajúce z mäsa v tvare kolies. Takisto špeciálna bonboniéra - bonbóny v nej sú v tvare kolies. On si už svoju úroveň šťastia určil.

"Máme tri dcérky, žijeme si tu ako na zámku o kolese a ženách," vraví spokojne Lukáč, stojac pri starodávnom koči. "Ty si žiješ ako na zámku, o kolese a ženách. A ja mám čo povedať?" zapojí sa do diskusie manželka. "Ty si súčasťou toho kolesového programu, nie?" vraví nadšený manžel. Vo firme pracujú spolu. Nejde o výrobu hocijakých kolies, tie ich sa vyrábajú zo 70 až 90 percent z recyklovaného materiálu, teda z hmoty starých kolies, ktoré sa už opotrebovali. A ešte niečím iným sú výnimočné - nie je v nich vzduch. Vďaka systému lamiel kolesá aj bez vzduchu dobre pružia. Využívajú sa predovšetkým v agrotechnike, teda pri traktoroch či kosačkách. "Je to náš patent, celkovo ich máme asi 50 až 60, toto je jeden z nich," vraví majiteľ firmy Vladimír Lukáč. "V Európe sme v tejto oblasti asi piati hráči."

Múzeum kolies

Keďže je veľkým rojkom a nadšencom, vytvoril vo firme múzeum kolies, pravdepodobne jediné v Európe, čiže svojím spôsobom unikátne. Tento rok v decembri sa múzeum presťahuje do modernej budovy pod hradnou skalou v Trenčíne, ktorá sa práve stavia. Nájdete tu kolesá od výmyslu sveta - veľké, malé, kamenné, drevené, kovové. A aj tie najmodernejšie, z gumy.

Pri zriaďovaní múzea myslel predovšetkým na mladú generáciu, na deti a študentov, aby sa aj oni inšpirovali technickými zaujímavosťami, tak ako sa kedysi nimi inšpiroval on. Medzi návštevníkmi sa vystriedalo už mnoho školákov, ktorí odchádzali nadšení. Veď tu okrem historických kolies, kočov, hasičských striekačiek, bicykla z 19. storočia alebo rôznych dokonalých replík, našli aj vedecké hračky. V lavóre so saponátovou vodou si na kovových modeloch mohli vyskúšať, ako vyzerá aquaplaning, na modeli posuvných kolies sa zasa dá pozorovať kynetický pohyb. Pre najšikovnejších sú pripravené darčeky v podobe hlavolamov.

Inšpiráciu tu našla aj jeho dcéra, ktorej učaril dizajn. Sama otcovi vyrobila model pyramíd, znázorňujúci jeho novú "kolesovú" teóriu. Podieľala sa aj na návrhu avantgardného točitého schodišťa do novej budovy. Tvarom to budú "schody koleso". Súdiac podľa modelu vyrobeného z kovu, to bude dizajnérsky šperk. Iris Kopcsayová

Foto sme - Iris Kopcsayová a reprofoto archív

Slnečné koleso

O tom, že koleso je jedným z najstarších symbolov, ktoré máme v podvedomí, hovorí aj jeden zo zakladateľov psychoanalýzy Carl Gustav Jung. Uvádza príklad sna nevzdelaného černocha z amerického juhu. Sníval sa mu sen o mužovi ukrižovanom na kolese. Ukrižovanie na kríži by bolo niečím, s čím sa černoch mohol vo svojom živote stretnúť. Ale ukrižovanie na kolese je starým mytologickým motívom, ide teda o archetypický obraz, podľa Junga o symbol, s ktorým sme sa možno v živote nestretli, ale v sne sa môže vynoriť z nášho podvedomia. Ide o obeť slnečnému bohu na jeho uzmierenie, napríklad pre úrodnosť zeme. Slnečné koleso je podľa Junga mimoriadne archaická predstava, možno najstaršia náboženská predstava vôbec. Môžeme ju vystopovať až do mezolitu a paleolitu, skutočné kolesá sa vynašli až v dobe bronzovej. Slnečné koleso býva rozdelené do štyroch alebo ôsmich dielov. Tento obraz, druh rozdeleného kruhu, je symbolom, ktorý nájdeme v celej histórii ľudstva, aj v našich snoch. "Môžeme predpokladať, že vynález skutočného kolesa sa začal pri tejto vízii," nazdáva sa Jung.

Teórie stavby pyramíd

Teóriu žeriava podporujú nájdené zväzky lán a rôznych častí konštrukcií, ale otázny je priemer lana, vyväzovanie kvádra a jeho prenos by boli veľmi prácne.

Teória váľania na klátoch pri nižšej ťažnej sile má reálnejší základ, ale opäť narážame na vysokú prácnosť, pieskovo-kamenistý podklad by zvyšoval náročnosť pohybu.

Teória šmyku na naklonenej rovine pomocou saní je z hľadiska technickej jednoduchosti najpravdepodobnejšia, ale počet ľudí v ťažnej a tlačenej sile sa zdá byť nereálny.

Teória šmyku na naklonenej rovine, ktorá stúpa v uhle 5 - 100 stupňov a predlžuje sa s výškou výstavby pyramídy. No uvádzané ťažné sily výstavbu kamenných dosiek len komplikujú.

Teória obvodovej cesty, pri ktorej sa stúpa na vrchol podľa postupnej výstavby. Kladie však otázky týkajúce sa pravouhlého pohybu v rohoch pyramídy a môže byť sťažený prípadnou naklonenou rovinou.

Teória vahadla je jednou z najstarších teórií a predpkladá, že kvádre boli naložené na akési spojené polkolesá. Aj slabinou tejto teórie je však prácnosť.