BRATISLAVA. Ľudia u nás platia za spotrebné úvery viac ako v niektorých okolitých štátoch a v eurozóne. Z údajov Národnej banky Slovenska zároveň vyplýva, že banky u nás na spotrebných úveroch zarábajú viac ako napríklad v Poľsku, Maďarsku a eurozóne.
Podľa analýzy Národnej banky je rozdiel medzi úrokmi z týchto úverov a základnou sadzbou centrálnej banky u nás oveľa vyšší ako v spomínaných ekonomikách. Na Slovensku je rozdiel medzi týmito sadzbami zhruba 11 percent, rovnako ako v Česku. V Poľsku je to však iba približne 6 percent. Maďarský úrokový diferenciál je necelých 8 percent.
Priemerná úroková sadzba zo spotrebných úverov bola na Slovensku koncom minulého roka 15,7 percenta. Najnovšie údaje, ktoré sú z februára, hovoria, že klesla len o niekoľko desatín percentuálneho bodu. Znížila sa však medzibanková sadzba, od ktorej sa odvíja väčšina úrokov v ekonomike. V Poľsku napríklad ľudia platili za spotrebné úvery úrok desať percent, v eurozóne v priemere šesť percent.
Komerčné banky sa bránia vyššou mierou rizika
Banky vyššie sadzby pri spotrebných úveroch zdôvodňujú vyššou mierou rizika. Nie sú kryté nehnuteľnosťami ako napríklad hypotekárne úvery. „Pri spotrebných a revolvingových úveroch nepožadujeme zabezpečenie nehnuteľnosťou a sú preto pre banku rizikovejšie,“ povedal podpredseda predstavenstva Slovenskej sporiteľne Štefan Máj. Podľa neho zatiaľ nie je dôvod, aby sa sadzby menili, pretože sa nemení ani „podiel nesplácaných úverov na celkovom objeme poskytnutých úverov“. V súčasnosti je to okolo šiestich percent.
Ostatné z oslovených bánk sa do našej uzávierky k problému nevyjadrili.
Centrálna banka môže len upozorňovať
Národná banka nemá nástroje, aby donútila komerčné banky znížiť úroky. Môže nanajvýš monitorovať výšku poplatkov a zverejňovať ich na svojej internetovej stránke, čo podľa zákona aj robí. Nemôže však bankám prikázať, aké úroky majú poskytovať. „Národná banka Slovenska nevstupuje do obchodnej politiky banky, je na každej, aby zvážila, či výška poplatkov zodpovedá jej stratégii,“ povedala jej hovorkyňa Jana Kováčová.
Dosah na úroky môže mať vláda, ktorá by napríklad zo zákona mohla stanoviť maximálne sadzby z úverov. To by však už bolo v rozpore s princípmi trhovej ekonomiky. Mohlo by to spôsobiť straty bankám a problémy v bankovom sektore. Štát by sa po takomto opatrení mohol ocitnúť pod paľbou súdnych žalôb.
Banky sú nezávislé, reagujú na dopyt
V monitorovaní komerčných bánk bude Národná banka zrejme pokračovať. „Je pravdepodobné, že sa tejto téme budeme s časovým odstupom v budúcnosti venovať,“ povedala Kováčová. Nevylúčila, že tému otvorí aj na pravidelných stretnutiach s komerčnými bankami.
Na stretnutí im môže dohovoriť, to však pravdepodobne na veci nič nezmení. Samostatnosť pri určovaní úrokovej politiky komerčných bánk potvrdil aj šéf Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský. „Rozhodovanie o ziskových maržách a poplatkoch v komerčných bankách je úplne v ich kompetencii a závisí od dopytu na trhu a konkurencie,“ povedal Unčovský.
Je za tým nižšia finančná gramotnosť?
Väčšie rozpätie medzi úrokovými sadzbami zo spotrebných úverov a základnou sadzbou Národnej banky v porovnaní s okolitými štátmi môže byť spôsobené nižšou finančnou gramotnosťou, obozretnosťou, ale aj odlišnou metodikou klasifikácie úverov.
„Väčšina domácností sa u nás nepozerá na úroky, základným argumentom je pre nich prijateľná výška splátky,“ povedal analytik Trend Analyses Ján Kovalčík.
Všetky štáty V4 vo výške úrokového rozpätia zaostávajú za eurozónou.
„Ťažko tento rozdiel pripísať len rizikovej prémii. Tento vývoj je pravdepodobne ovplyvnený aj politikou obchodných bánk v krajinách V4,“ uvádza sa v analýze Národnej banky.
Naopak, analytik Slovenskej bankovej asociácie Marcel Laznia to pripisuje obozretnejšiemu postoju, ktorý vychádza z toho, že v strednej Európe je stále oveľa viac rizikovejších úverov ako vo vyspelých štátoch Európskej únie.
