Na zvolenie však bude mať dosť hlasov v ďalších kolách. Hlavou štátu sa môže stať napriek tomu, že jeho politická kariéra sa začala v islamistickom zoskupení, ktoré bolo neskôr postavené mimo zákon. Nemusí prekážať ani to, že jeho žena ako veriaca moslimka nosí na oficiálnych miestach zakázanú šatku, či, ako hovoria jeho sokovia, že rozpráva oveľa lepšie po arabsky než po anglicky.
Minister zahraničia Abdulláh Gül (56) stelesňuje všetko, čo podľa sekulárnych Turkov ohrozuje základy štátu, ktoré položil jeho zakladateľ a prvý prezident Kemal Atatürk. Je praktikujúci moslim, má blízko k islamistom a je jedným z najvernejších spojencov premiéra Recepa Tayipa Erdogana. Toho Erdogana, ktorý sa mal pôvodne stať prezidentským kandidátom vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja. Jeho zamýšľaná kandidatúra však vyhnala do ulíc státisíce ľudí a rozohnila aj vplyvnú tureckú armádu, ktorá tradične udržiava „Atatürkov plameň“.
Gül sa tak v utorok stal kompromisným kandidátom. Napriek tomu, že má k Erdoganovi blízko, je uhľadenejší. Ako šéf diplomacie, pri vyjednávaniach o stále odkladanom vstupe Turecka do EÚ, získal diplomatické návyky a na rozdiel od premiéra nikdy nesedel vo väzení za recitáciu islamistickej básne. Hovorí sa však aj to, že ak ho zvolia, bude len Erdoganovou bábkou. Ako prezident nebude mať veľa právomocí, môže však vetovať zákony a pomaly presadzovať islamistickú agendu.
Presne tak, ako ju súčasný prezident Ahmet Necdet Sezer doteraz blokoval. Gül tvrdí, že bude rešpektovať sekulárny charakter štátu. Očakáva sa, že svoju ženu, ktorá Turecko žalovala pre zákaz šatiek na Európskom súde, bude „držať“ doma a nepresťahuje sa do prezidentského paláca.