BRATISLAVA. Slovenskí poľnohospodári sa obávajú o úrodu. Na veľkej časti územia nepršalo už päť týždňov a meteorológovia zrážky nepredpovedajú ani na najbližšie dni. Práve teraz je pritom vegetačné obdobie, počas ktorého plodiny potrebujú najviac vlahy.
Obavy potravinárov
„Jačmene trpia už teraz a ak čoskoro nespŕchne, bude postihnutá aj repka, pšenica a ďalšie plodiny,“ varuje predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Ivan Oravec.
Plodiny podľa neho budeme musieť dovážať a ceny potravín porastú. „Ak to bude takto pokračovať, sucho spôsobí výrazné zníženie úrody a niektoré plodiny nemusia vyjsť vôbec,“ tvrdí aj predseda poľnohospodárskeho družstva v Šenkviciach Karol Motyka.
Agropodnikateľ Juraj Mačaj z Kráľovej pri Senci už niekoľko dní svoje polia umelo zavlažuje. „Keď sucho potrvá ešte týždeň, tak sa rapídne zníži úroda aj jej kvalita.“ Postihnutí podľa neho budú najviac roľníci, ktorí nezavlažujú. A tých je väčšina.
Ministerstvo pôdohospodárstva zostáva pokojné. „Nie každý rok je na vlahu taký štedrý ako minulé roky a poľnohospodári musia rátať so všetkým. Samozrejme, sucho vždy znamená určité ujmy,“ povedala hovorkyňa ministerstva Magdaléna Fajtová.
Rezort už vyčlenil takmer 26 miliónov na „naštartovanie závlahovej sezóny“.
Najsuchší apríl polstoročia
Podľa Mačaja nebol u nás takýto suchý apríl od roku 1947. Jeho tvrdenie potvrdzujú aj meteorológovia.
„Ide o jeden z najsuchších aprílov v histórii merania, teda za posledných 40 – 50 rokov,“ vraví Paulína Valová zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Kým priemerný aprílový úhrn zrážok na Slovensku zvyčajne prevyšuje 40 milimetrov, tento rok zatiaľ napadli len 1 až 3 milimetre. „Ani na najbližší týždeň na území Slovenska žiadne výraznejšie zrážky neočakávame,“ hovorí Valová.
Rozkradnuté závlahy
Suchá najviac poškodia roľníkov, ktorí nemajú prístup k zavlažovacím zariadeniam. Zavlažovací systém v minulosti vybudoval štát, pokrýva však len asi desatinu poľnohospodárskej pôdy, najmä na juhu krajiny.
Zavlažovacie zariadenia spravuje štátny podnik Hydromeliorácie, ktorý ich prenajíma roľníkom. Podnik má problémy a na základe rozhodnutia ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu bude do konca júna zrušený.
Situácia okolo podniku sa podľa redaktora Roľníckych novín Romana Lettricha začiatkom sezóny výrazne skomplikovala. „Zmluvy o prenájme zariadení uzatvára podnik v zložitej situácii a neskôr, ako by vzhľadom na počasie niektorí poľnohospodári potrebovali.“
Dočasný riaditeľ Hydromeliorácií Pavel Halmo hovorí, že teploty sa veľmi skoro dostali takmer na letnú úroveň a zavlažovacia sezóna tak nečakane prišla podstatne skôr.
Podnik podľa neho spravuje zariadenia na 320-tisíc hektároch, no záujem o ich prenájom prejavili podnikatelia len asi na 170-tisíc hektároch.
Oravec pripomína, že veľká časť zavlažovacích zariadení bola v minulosti rozkradnutá a je nefunkčná.
Na výkyvy je Slovensko nepripravené
O dôsledkoch sucha a tepla sme hovorili s riaditeľom Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva GEJZOM BLAASOM.
Ako sa môže prejaviť nižšia úroda na spotrebiteľoch? Zaplatia viac?
„Záleží na tom, o koľko bude úroda nižšia. Ak bude napríklad obilnín menej ako v roku 2004, keď bola úroda rekordne vysoká, tak sa nič nedeje. Priemerná produkcia obilnín u nás presahuje domáce potreby a vyváža sa. Ak bude nižšia ako v roku 2003, tak sa to na cenách prejaví. Tí, čo obilie vyrábajú, budú mať vyššie tržby, a tí, čo ho kupujú, zas zvýšené náklady. Vzhľadom na počasie budú obavy poľnohospodárov asi do istej miery odôvodnené.“
Ak sa budú musieť niektoré plodiny dovážať, znamená to vyššie ceny?
„Dôležitá bude úroda v krajinách, z ktorých by sme dovážali. Keby sa v opačnom garde zopakovala situácia z roku 2004, keď bola obrovská nadúroda vo všetkých okolitých krajinách a ceny nesmierne klesli, teraz by museli stúpnuť. Ešte je tu možnosť dovozu zo zámoria, ten však predražujú doprava. Dá sa povedať, že ak aj v okolitých krajinách bude slabšia úroda, ceny skutočne stúpnu.“
Je Slovensko na výkyvy počasia pripravené?
„Nie. Závlahové systémy, ktoré pokrývali obrovské územia, sú vo veľkej miere nefunkčné, nechali ich zničiť a rozkradnúť. Veľmi sa tak zredukovala plocha, kde sa dá efektívne zavlažovať. Zavlažovanie však predstavuje vyššie náklady, treba zaplatiť vodu, elektrinu a údržbu. Takže tam, kde sa zavlažovať dá, budú zvýšené náklady.“
Aké opatrenia by boli potrebné?
„Ak by sa naozaj začal trvalo meniť charakter počasia a bývalo častejšie sucho a teplo, poľnohospodárstvo by malo zareagovať a vyrábať viac suchovzdornejších plodín. Výrazne treba investovať do závlahových systémov. Na vyrovnávanie výkyvov počasia má veľký význam aj vytváranie naturálnych a finančných zásob. Roľníci by si tiež mali väčšmi rozložiť sortiment plodín a nesústrediť sa len na jeden druh.“
V čom okrem nedostatku obilnín sa môže sucho prejaviť?
„Okrem obilnín a zeleniny by bol aj nedostatok krmovín, napríklad lucerny, silážnej kukurice, trávy a sena. Nedostatok krmiva by tak postihol aj hospodárske zvieratá a živočíšnu výrobu.“
(mp)
Studne na juhu vysychajú
RIMAVSKÁ SOBOTA. „Nevieme si to vysvetliť, no pokles vody v studniach badáme aj počas rokov, keď je zrážok dosť. Tento rok sa ukazuje veľmi zlý,“ hovorí starosta obce Martinová Eugen Radič.
Podobná situácia je v rimavskosobotskom okrese vo viacerých obciach, voda v studniach klesá stále nižšie. Časť obcí pritom stále nie je pripojená na verejný vodovod.
Pitnú vodu kupujú
„Je to tak už niekoľko rokov a tento rok je to ešte zjavnejšie,“ hovorí starosta. Rodinám, ktoré majú domy vyššie v kopci, studne vyschli úplne. „Nemáme verejný vodovod, takže naši obyvatelia sú odkázaní na vodu zo studní. Tá sa síce pre vysoký obsah dusičnanov nedá využiť ako pitná, ale mohli ju používať aspoň na úžitkové účely,“ hovorí starosta. Aby mohli niektoré rodiny oprať či okúpať sa, musia vodu nanosiť z blízkej riečky.
„Máme malé deti, stále treba prať. Denne nosíme ťažké vedrá od rieky, už nevládzeme,“ sťažuje sa mladá matka. Ľudia dlhé roky nakupujú minerálky v obchodoch a majú toho už plné zuby. Starosta dal na obecnú studňu aspoň namontovať ručné čerpadlo. „Ani tu nemáme istotu, dokedy zdroj vody vydrží,“ obáva sa.
Prísľuby na vybudovanie verejného vodovodu sú, obec však nepozná ani termín. Starosta predpokladá, že prázdnych studní bude pribúdať. Mnohí ľudia pijú nevyhovujúcu vodu zo studní.
„Každý vie, že je to na vlastné riziko, no pre sociálne slabé rodiny je nakupovanie pitnej vody veľká finančná záťaž.“
Pokles vody v studniach zaznamenali aj v ďalších obciach rimavskosobotského regiónu, v Bátke, Orávke či Chrámci.
Nepršalo od minulého roka
„Zatiaľ to nie je kritické, ale pokračovanie terajšieho trendu počasia nám môže spôsobiť problémy,“ myslí si starosta Chrámca Vojtech Bari. Ani tam poriadne nepršalo od minulého roka. Podobne ako v Martinovej sú odkázaní hlavne na studne pri domoch.
Monika Demjénová z vodnej správy Obvodného úradu životného prostredia v Rimavskej Sobote sa obáva, že sa zopakuje situácia spred niekoľkých rokov, ked malo viac obcí regiónu problémy s vodou.
Pred dvoma rokmi nedostatok vody pocítili obce v okolí Teplého vrchu. Starostovia museli na zásobovanie pitnou vodou objednávať cisterny.
Kveta Fajčíková
Kliknite - obrázok zväčšíte.
