Koncepcia umiestnenia výškových budov v Bratislave, pre ktorú podklady dokončil bratislavský magistrát, nebude záväzným dokumentom. Ako informoval hlavný architekt Bratislavy Štefan Šlachta, koncepcia síce vymedzuje tri optimálne body v meste, kde by vežiaky mali stáť, pre investorov to však nie je smerodajné. Záväznými sa zásady stanú až vtedy, keď ich mesto zapracuje do územného plánu, v jeho návrhu, ktorý majú poslanci schváliť v máji tohto roka, však ešte nie sú.
Návrh územného plánu má síce záväznú časť o výškovej výstavbe, tá však podľa Šlachtu hovorí iba o tom, že vežiaky majú byť v uzlových bodoch mesta. "To znamená, že by nemali byť hocikde, ale napríklad na miestach, ktoré pomôžu pri orientácii," tvrdí Šlachta. Mesto nemá páky na to, aby vymedzilo miesta, kde sa výškové budovy nesmú stavať, kompetentné orgány ich môžu nepovoliť iba v pamiatkovej zóne a v pristávacom a vzletovom koridore letiska. Po súhlase štátnej leteckej inšpekcie ich však možno stavať i tam.
Pripravovaná koncepcia navrhuje stavať vežiaky na oboch brehoch Dunaja medzi Prístavným mostom a Mostom Apollo a v lokalite Lamačská brána. Jej prijatie podľa hovorkyne magistrátu Evy Chudinovej sa predpokladá ešte v tomto roku. "Zásady ako interný dokument magistrátu sú už spracované, po prijatí územného plánu sa bude rozvíjať podrobná interná diskusia odborných pracovníkov magistrátu a potom bude možné dokument predložiť do schvaľovacieho procesu," hovorí Chudinová.
To, čo je v koncepcii Šľachta označil za iba optimálny stav. Už teraz totiž vznikajú súbory vežiakov napríklad v okolí Polusu a v centre Petržalky. "A je pravdepodobné, že výškové budovy vyrastú aj pri Národnej banke Slovenska a pri Stavebnej fakulte STU na Radlinského ulici," dodal Šlachta.
(ena, sita)
