u desiatky inscenácií v Európe i v zámorí a rozhodne nepatrí medzi vyznávačov „operného múzea“.
Ste režisér s bohatými medzinárodnými skúsenosťami. Na Slovensku ste po prvý raz. Narazili ste u nás na špecifiká, s ktorými ste sa v iných divadlách nestretli?
„Vo všeobecnosti ma vždy prekvapí zistenie, že všetky operné domy pracujú na veľmi podobných princípoch. Takže ani v Bratislave ma nečakali výnimočné prekvapenia.“
Nášmu súboru už štvrťstoročie chýbajú skúsenosti s dielom Richarda Straussa a za sebou má len veľmi málo stretnutí s moderným divadlom. Bolo treba preklenúť bariéry?
„Nemôžem váš názor potvrdiť. Našiel som pripravených umelcov, otvorených pre prácu. Navyše, len nedávno ste tu mali Petra Konwitschneho a jeho Eugena Onegina.“
Ariadna na Naxe je artistnou hračkou, operou so žánrovo bohatým dramaturgickým pôdorysom. Ktoré témy diela považujete za nosné?
„Základom Ariadny je hra, divadlo v divadle. Je to princíp, ktorý je pre každého tvorcu vzrušujúci. V prológu sa hovorí o pocitoch umelcov – a vzápätí majú možnosť zahrať si ich. Môžu stvárniť to, čím v zákulisí divadla dennodenne žijú. Mňa ako režiséra navyše fascinuje vzťah reality a fikcie, stieranie hraníc medzi skutočnosťou a snom. Tieto dve roviny sa v diele ustavične prelínajú.“
Jednou z tém opery je tlak na umelcov, nutnosť robiť kompromisy. Stretávate sa s ním často?
„Je zrejme len veľmi málo umelcov, ktorí nemusia robiť kompromisy. V postave režiséra sa táto nutnosť koncentruje. Musí brať do úvahy víziu dirigenta, subjektívne názory i objektívne dispozície spevákov, želania divákov. A v neposlednom rade finančný rozpočet inscenácie. Sme odborníkmi na kompromisy.“
V Bratislave ste ich museli urobiť veľa?
„V Bratislave bola špecifická situácia. Keďže ide o koprodukčnú inscenáciu, tlak na rozpočet absentoval. Náklady sa delia medzi všetky tri divadlá. Mohli sme teda bez finančných obmedzení realizovať predstavy o výtvarnom riešení inscenácie. Porozumeli sme si i s pánom dirigentom Koberom. Som rád, že akceptoval moju požiadavku, aby sa inscenácia hrala bez prestávky. Tentoraz bolo tých kompromisov naozaj minimum.“
Prináša vaša režijná koncepcia posuny oproti predlohe?
„Ariadna na Naxe nie je tak dobovo determinovaná ako napríklad predchádzajúca Straussova opera Gavalier s ružou. Preto sme dej posunuli do 70. rokov minulého storočia. Naša inscenácia je o boháčovi, ktorý má všetko. Ešte mu chýba vlastná opera. Tak si ju nechá skomponovať...“
Ako bude vyzerať ďalší priebeh koprodukčného projektu?
„Bratislava je prvým z troch miest, kde sa inscenácia premiéruje. Nasledovať bude pražské Stavovské divadlo a Írska opera v Dubline. V jednotlivých verziách účinkujú rôzni interpreti – v tom spočíva špecifikum každej z nich. V Prahe navyše urobí svoje aj komorný priestor, inscenácia zrejme vyznie intímnejšie. No v zásade je režijná i výtvarná koncepcia vo všetkých prípadoch rovnaká.“
Aká je dublinská opera, kde desať rokov pôsobíte ako intendant?
„Divadlo v Dubline je veľkosťou podobné historickej budove SND, má približne rovnaké javisko a o čosi väčšie hľadisko, okolo tisícky sedadiel. V čom sa však Írsko najvýraznejšie líši od väčšiny európskych krajín, je neexistujúca operná tradícia. Naše publikum je výlučne publikom činoherným, postupne si hľadá vzťah k opere. Preto ma veľmi teší, že záujem rastie najmä medzi mladou generáciou.“
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je operná publicistka)
