PEZINOK. Kauza tunelovania krachujúcich nebankových subjektov BMG a Horizontu vznikla na politickú objednávku, tvrdil včera pred Špeciálnym súdom hlavný obžalovaný podnikateľ Jozef Majský. „Celá obžaloba voči mne bola politicko-mediálna.“
Aj podľa ďalších obžalovaných Davida Brtvu a Patrika Pachingera by prípad nevznikol, keby rok 2002 nebol rokom volebným. Ich zadržaním sa vraj vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu snažila získať politické body medzi poškodenými klientmi firiem.
Chcel vraj len zoznam
Politický záujem o poškodených včera pred súdom priznal aj Majský. Z Horizontu a BMG vraj nezobral ani korunu, ale zaujímal sa o menný zoznam klientov. „Bolo pred voľbami a vedel som, že menný zoznam môže zohrať významnú úlohu. Išlo asi o 240–tisíc voličov, čo je významné percento.“
Odmietol akékoľvek svoje protiprávne konanie. „Možno som skutočne niekedy viac táral, ale skutočne som s vecou, ktorá je predmetom trestného stíhania, nemal nič spoločné,“ povedal Majský. Súd požiadal, aby ho oslobodil.
„Chcem veriť, že súd bude dostatočne zásadový, aby neurobil justičnú vraždu na už dôchodcovi s podlomeným zdravím, lebo som ozaj s tým nemal nič spoločného.“
Majského záverečná reč bola pomerne krátka. Hovoril necelú štvrťhodinu a vôbec nespochybňoval dôkazy obžaloby. Nehovoril ani o nahrávke svojho telefonátu s konateľom firiem Vladimírom Frunim. Ide pritom o jeden z kľúčových dôkazov, ktorý hovorí v Majského neprospech. V rozhovore nedávno odsúdenému Frunimu povedal napríklad pamätnú vetu: „Tvoje už neni nič.“
Hovorili o odškodnení
Brtva s Pachingerom postavili svoje záverečné reči na tvrdení, že BMG aj Horizont od Fruniho riadne kúpili. Pachinger bol teda podľa nich vlastníkom, a nemohol podviesť sám seba.
Obaja tiež tvrdia, že majú plán, ako odškodniť poškodených klientov. Brtva tvrdil, že ak by vo februári 2002 nezačali vtedajší vládni politici šíriť poplašnú správu, že BMG a Horizont krachujú, klienti by už dávno mali svoje peniaze. Obhajca Roman Maťašovský hovorí, že obaja by mali dostať šancu uskutočniť svoj plán. Na časť odškodnenia vraj chcú získať peniaze zo zahraničia.
Prokurátor: Nič nové
Obhajcovia sú presvedčení, že neexistuje dôkaz, že by ich klienti spolupracovali a vytunelovali BMG a Horizont. Obžaloba je vraj postavená na klebete.
Špeciálneho prokurátora Jána Šantu obhajcovia ničím neprekvapili. „Počúvame to od začiatku trestného stíhania. Žiadne dôkazy nevyvracajú podstatu obžaloby.“
Trojici obžalovaných preto navrhol tresty na hornej hranici sadzby. Majskému s Brtvom 11,5ročné väzenie a Pachingerovi 8 rokov. Podľa obžaloby previedli začiatkom roka 2002 z oboch spoločností pomocou fiktívnych zmlúv vyše 800 miliónov korún.
Hovoril bez zaváhania
Jozef Majský pred Špeciálnym súdom hovoril plynulo takmer štvrť hodinu. Vôbec sa mu netriasol hlas tak, ako vo februári, keď vystúpil na Najvyššom súde. Vtedy bolo ku koncu jeho reči zrejmé, že mu dochádzajú sily a má zdravotné problémy. Včera to z jeho hlasu počuť nebolo.
Na zdravie sa Majský sťažuje od začiatku pojednávania. Aj preto doteraz vždy žiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Tento týždeň v súdnej sieni ani raz nechýbal. Väčšinu času sedí so sklonenou hlavou. Ak ju zdvihne, jeho pohľad je neprítomný. Len občas sa obzrie dozadu na svojho advokáta, prípadne nabok na hostí.
Svoju rodinu tam zatiaľ nenašiel. Jeho deti Eva, Jozef a Erik však včera médiám poslali protest proti navrhnutému trestu. Hovoria, že kauza je vymyslená. „Môžu byť pochybnosti o tom, či náš otec žil vždy príkladným spoločenským životom, ale žalovať a navrhnúť mu viac ako 11ročný trest len na základe nepotvrdených klebiet, pri neexistencii akýchkoľvek dôkazov, je absurdné.“
Záverečná reč Jozefa Majského na súde
(zaznamenala redaktorka SME)
Vážený senát, bol som obžalovaný z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a podvodu, čo chcem v mojom stanovisku vyvrátiť. Nezaložil som žiadnu zločineckú skupinu s cieľom dostať sa do orgánov BMG a Horizontu, čo je nad slnko jasné zo svedeckých výpovedí. A ja dodávam, že pánov Pachingera a Brtvu som prvýkrát stretol v Redute, dnes už viem, že to bolo týždeň po podpise zmlúv na galavečere OTO, kde sa dalo fajčiť. Tam mi boli predstavení ako konatelia amerických firiem Comodore a Cavaliere. Podali sme si ruky a to bolo všetko. Preto zdôrazňujem, lebo od tohto okamihu sme v jednej miestnosti sa nikdy nestretli.
V bare nepadlo ani jedno slovo o BMG a Horizonte. Každý tam mal svoj okruh známych. Keď som spomenul už Comodore a Cavaliere, tak o tom, že tieto firmy podpísali zmluvy s Horizontom a s BMG som sa dočítal v novinách. Ešte som sa ich učil - Cavaliere, Comodore. Absolútne som nemal k nim vzťah a ani som sa nikdy s nimi nestretol a ani tieto zmluvy som nikdy v rukách nedržal. Len pri záverečnom čítaní som tieto zmluvy videl tam, že tam bolo nejakých 600 miliónov... som mohol zobrať. Nevedel som ani z čoho to vychádza. Až pri záverečnom čítaní som sa dozvedel, že existuje nejaká zmluva o sprostredkovaní.
Asi o päť dní po podpise zmlúv ma František Koch požiadal, že či by som s ním nešiel do motorestu pri Viedni, kde by bol rád, keby som ho mohol doprevádzať. Ako potenciálneho zaťa som ho nedokázal odmietnuť. Mal som na viac dva dôvody, prečo tam ísť. Obchodný a politický. Prišli sme tam asi o deviatej večer. Všetci mali popité a tam prvý a poslednýkrát som podal ruku Šebeščákovi a Matikovi a som sa s nimi stretol. Nikdy predtým ani potom som s nimi neprišiel do styku.
... som si sadol k voľnému stolíku a chcel som vedieť, či je možné dodávať do Marshall Busu nápravy z mojej fabriky. Vedel som, že ich tam kupovať a za trojnásobne väčšie ceny, ako sme my predávali. To bol ten dôvod obchodný.
Druhá moja otázka bola: Koľko klientov mal BMG a Horizont a ako by som zohnal menný zoznam klientov, teda diskety. Povedal mi, že tieto diskety sú v Košiciach. To bolo všetko z celého nášho rozhovoru. Tento záujem o diskety bol politický, lebo bolo pred voľbami a vedel som, že menný zoznam klientov môže zohrať významnú úlohu. Jednalo sa asi o 240 tisíc voličov, čo je významné percento. To bolo meritum môjho záujmu o bankové subjekty.
Potom okolo polnoci prišiel Hitka a doniesol kopu zmlúv. Sadli si tam k nim Fruni, Matik, Šebščák, Koch s Hitkom, Ja som odišiel domov, lebo mi bolo jasné, že budú podpisovať pomaly do rána. Nedomyslel som situáciu, že keď prídem s Kochom, tak ma budú považovať ako podnikateľa, ktorý mal určité spoločenské postavenie. Považovať za osobu, ktorá má záujem o nebankové subjekty.
Vôbec som sa nestretával so štatutármi spoločnosti Horizontu, teda s novými, ani BMG. A moju dcéru požiadal Koch, či by im neposkytla na Sipoxe kanceláriu, lebo všetky im zablokovala polícia. Ja som mal kanceláriu vo vedľajšej budove. Jedno je Sipox a vo vedľajšej budove som mal kanceláriu ja. Tak sa stávalo, že sa so mnou spájali veci, o ktorých som ani nevedel ani som pri nich nebol. Maximálne Koch prišiel za mnou, niekedy ma pozval sadnúť si do určitej spoločnosti, napríklad stretnutie v S Café (Steam & Coffee), kde boli Fruniho právnici Bognár a Bognárová. Bolo to druhého druhý, teda asi týždeň po podpisoch zmlúv a tam vznikla debata o nebankových subjektov. Viac menej v teoretickej rovine, lebo zmluvy boli podpísané.
Nikdy som však svoj názor nemenil a s kým som sa stretol, hovoril som, že je to svinstvo, že štát dovolí toľko ľudí okradnúť. Nikdy som sa nestotožnil s nebankovými subjektmi. Po tridsaťročných skúsenostiach v obchode som vedel, že je to charakter obchodnej spoločnosti, s ktorou som ja nemienil mať nič spoločné. Mal som primárny záujem, aby mi pán Hitka vybavil stretnutie s vedením Marshall Busu, ktoré sa aj uskutočnilo. Tam som sa dozvedel, že na to, aby mohol Marshall Bus spustiť výrobu, očakávajú strategického investora, ktorý vloží so spoločného podniku cca 200 miliónov. Na základe takejto informácie som sa prestal orientovať na Marshall Bus a ostal mi môj jediný pôvodný záujem, a to získanie diskiet s mennými zoznamami a adresami klientov. Chcel by som k tomu citovať aj výrok z 27.12. 2006 v denníku Sme. „Generálny prokurátor dal zároveň celú kauzu do súvisu s politikou. Zrazu tri týždne pred voľbami povieme 240 tisícom občanom - vy ste poškodení. Aký efekt asi nastane? Ten, kto nám to povie, asi tým niečo sleduje. Že by sme ho mali voliť? Na dôvažok zavrieme Majského do väzby, aby sme dokázali, že to myslíme úplne vážne."
Generálny prokurátor presne trafil klinec po hlavičke. V štyroch riadkoch povedal to, ako to všetko prebiehalo z mojej strany, myslím. Chcel by som sa k tomu vyjadriť, že som vôbec nespolupracoval ani s Davidom Brtvom ani s inžinierom Pachingerom. Ani korunu, zopakujem to ešte raz, ani korunu som nezobral z nebankových subjektov. Tu by som chcel pripomenúť vyjadrenie pána prokurátora Šantu v televízii, že Majský nezískal majetok z trestnej činnosti, a preto mu nič nemôžeme zobrať. Celá obžaloba na moju osobu bola politicko-mediálna.
Všetci vedeli, že sa vyšetruje prípad, v podstate päť dní po podpise zmlúv polícia zapečatila objekty Horizontu a BMG. Ja som mal určité spoločenské postavenie. Robil som poradcu prezidenta, bol som honorárny konzul, bol som viceprezident Slovenského zväzu automobilového priemyslu a v ´98 som bol vyhodnotený anglickým časopisom Economist za najlepšieho podnikateľa strednej Európy. A ja budem protiprávne konať? Mal som informácie, že polícia to prešetruje, preto už z ľudského hľadiska a obáv som sa k tomu ani nehlásil, ani som nemal záujem sa stretávať.
Urobili mi domovú prehliadku, kde nič, pochopiteľne, nenašli. Môžem povedať len, že manželke ukradli drahé náramkové hodinky. Policajti boli v dôkaznej núdzi, a tak hľadali všetko možné. Dokonca po tejto prehliadke vyrobili na mňa ďalšie trestné oznámenie, že mám vypchaté zvieratá ako výzdobu z Afriky.
Spomínam to preto, že som zamestnával okolo 10 tisíc ľudí a určite som mal dosť informácií. Stretával som sa s rôznymi podnikateľmi a politikmi. V tom období sa pripravovali voľby a ja som už prakticky v Sipoxe neriadil nič, všetko prebrali moje deti. Toto obdobie trvalo vyše polroka. V uvedenom období som minimálne 50 percent času strávil v Čechách, kde som realizoval svoj záujem so Škodou Plzeň, závodom na výrobu nápravy automobilov. A druhých, hádam 40 percent som sa venoval príprave volieb a pomoci niektorým stranám.
Možno som skutočne niekedy viac kecal, ako to spomenula moja dcéra, ale skutočne som s vecou, ktorá je predmetom trestného stíhania, nemal nič spoločné. Rád by som uviedol, že sa mnohokrát stávalo, že rôzni ľudia zneužili moje meno od legendou nášho priateľstva a realizovali si vlastné záujmy.
V otázke podvodu 40 miliónov som dal trestné stíhanie za krivú výpoveď. Nepotreboval som žiadne peniaze. Tak ako som spomínal, nebolo dôkazov, tak sa vyrobili. Neviem, akému tlaku podľahol svedok Takáč, ale našťastie je tu David Brtva a i ten to kategoricky odmietol. Pri nadpráci polície by mi určite niečo našli. Toto sa im hodilo do scenára.
Záverom by som chcel povedať slovami doktora Králika, ktorý sa v minulom roku vyjadril, že Špeciálny súd bude vždy rozhodovať spravodlivo, podľa zákona a podľa pravdy. Preto sa spolieham, že súd oddelí plevel od obilia a v záujme spravodlivého posúdenia celého prípadu. Som nevinný. Všetko to bola politicko-mediálna objednávka. A chcem veriť, že súd bude dostatočne zásadový, aby neurobil justičnú vraždu na už dôchodcovi s podlomeným zdravím, lebo som ozaj s tým nemal nič spoločného a som presvedčený, že ma oslobodí. Apelujem na vašu, prepáčte mi... (dal si okuliare) .... na vašu odvahu a svedomie pri zvažovaní dokladov o pravde. Dovoľujem si požiadať, aby ste potvrdilo dôvodnosť existencie tohto súdu zákonným rozhodnutím. Nie tým, že dokážete odsúdiť aj bez dôkazov. V ostatnom sa pridržiavam záverečnej reči svojho obhajcu aj obhajcov inžiniera Pachingera a pána Brtvu.
