BRATISLAVA. Slovenský priemysel, ktorý sa čoraz viac orientuje na výrobu automobilov, musí riešiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily strojárskeho zamerania. Zástupcovia podnikov upozorňujú, že stredoškolsky i vysokoškolsky vzdelaných odborníkov v tejto oblasti je na Slovensku málo.
Združenie automobilového priemyslu odhaduje, že do roku 2010 vznikne v automobilovom priemysle 45- až 55-tisíc nových pracovných miest, počet absolventov stredných škôl strojníckeho zamerania však z roka na rok klesá. „Už teraz pociťujeme nedostatok pracovníkov strojárskych profesií,“ hovorí Mária Nováková zo združenia. Súvisí to podľa nej s demografickým vývojom, ale aj s nízkym záujmom žiakov základných škôl o odborné učilištia.
Chýbajú najmä absolventi
V roku 1997 vyšlo zo stredných strojárskych škôl vyše 10-tisíc absolventov, vlani 5856. Na Slovensko pritom medzitým prišli dve veľké automobilky a desiatky ich dodávateľov.
Na nedostatok kvalifikovanej odbornej sily sa pri nábore sťažovala napríklad automobilka Kia. „Pociťovali sme najmä nedostatok uchádzačov, ktorí by mali skúsenosti v oblasti automobilovej výroby a strojárstva, najmä pre oddelenia kvality, údržby, a zamestnancov pre lakovňu a lisovňu,“ povedal hovorca Kia Dušan Dvořák.
Trh pracovnej sily na Slovensku je v technických profesiách pomerne vyčerpaný a nedostatok kvalifikovaných ľudí sa začína prejavovať, povedala hovorkyňa Volkswagenu Silvia Nosálová. Automobilke chýbajú najmä zvárači či lakovníci. Problém sa podľa Nosálovej začína v odbornom školstve, ktoré je potláčané na úkor gymnázií.
Nedostatok absolventov strojníckych odborov Gabriela Jakubová zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania odhaduje na 10 percent. Riaditeľ Stredného odborného učilišťa strojárskeho v Martine Jozef Zanovit dokonca tvrdí, že aj keby mala škola ročne 1000 a nie 190 absolventov, rozoberú si ich „firmy z celého Česko-Slovenska“. Nedostatok strojárov potvrdzuje aj Nataša Heliová z personálnej agentúry v Trnave. „Súvisí to najmä s príchodom automobiliek a ich subdodávateľov. V okolí Trnavy sa trh vyčerpal.“
Veľký dopyt je stále najmä po absolventoch, ktorí dokážu zisťovať a odstraňovať poruchy v programovacích strojoch, sú odborníci na automatizovanú strojársku výrobu a vedia programovať CNC stroje.
Chyba je vraj v systéme
Pokles záujmu o strojnícke odbory podľa Jakubovej spôsobila najmä slabá previazanosť vzdelávacej sústavy a trhu práce. Brzdou je podľa nej aj zlý poradenský systém na základných a stredných školách. „Žiaci ani rodičia sa nevedia zorientovať v kariérnych možnostiach.“
Ďalším problémom podľa nej je, že odborné školy často nemajú dosť peňazí a žiaci sa pripravujú na zastaraných a už vyradených strojoch. „Potom sa stáva, že po škole prídu do podniku a nevedia nové stroje ovládať.“
Zanovit si myslí, že odborným školstvom by sa vážnejšie mal zaoberať štát. „Chodíme sa pozerať, ako to riešia v zahraničí. Ako sme vo vybavenosti základných a stredných škôl zaostali my, to nemá obdobu.“
Pomôcť musia aj podniky
Marek Fröhlich z občianskeho združenia Mládež bez hraníc, ktoré sa zaoberá kariérnym poradenstvom v oblasti strojárskeho priemyslu, hovorí, že aktívnejšie musia byť aj samotné podniky. „Stále je tu veľa firiem, ktoré iba plačú, že kvalifikovaných pracovníkov je málo. V zahraničí si dávno uvedomili, že musia byť aktívni a žiakom preto na štúdium napríklad prispievajú. Tí potom idú zo školy rovno do ich firmy.“
Kia so strednými školami a technickými univerzitami v regióne už spolupracuje. „Poskytujeme im na vzdelávacie účely automobily, motory alebo prístrojové dosky. Začali sme aj s organizáciou návštev závodu pre študentov, aby sa zoznámili s reálnou výrobou a pochopili organizáciu a postup výroby automobilu,“ povedal Dvořák.
Mária Nováková upozorňuje, že to nie je systémové riešenie. „Na Slovensku na aktívnejší prístup zatiaľ nie je nastavený systém,“ hovorí.
Remeslo neláka
Prečo si viac žiakov vyberá všeobecnovzdelávacie školy na úkor stredných odborných škôl hovorí poradkyňa Krajskej pedagogicko-psychologickej poradne v Bratislave JINDRA REMIAŠOVÁ.
Počet absolventov gymnázií stúpa, kým absolventov strojníckych odvetví ubúda. Prečo?
„Pri rozhodovaní žiakov a najmä rodičov, stále zohráva veľkú úlohu zotrvačnosť skepsy z rušenia strojárskych podnikov. V regióne, ktorý sa po krachu strojárstva premenil na hladovú dolinu, nebude chcieť dať nezamestnaný otec sústružník dieťa na strojnícku školu.“
Je chyba len na strane detí a rodičov?
„Rodičia chcú mať z detí modelky, právnikov a ekonómov. Každý druhý chlapec chce byť profesionálny športovec či mafián. Nelákajú ich remeslá, nemajú vzťah k manuálnej činnosti. V základných školách by mala byť posilnená pozícia výchovného poradcu, ktorý by deti po kariérnej stránke formoval.“
Príchod automobiliek záujem o techniku nezvýšil
Záujem o vysokoškolské štúdium techniky je dlhodobo v útlme. Aj keď si vysoké školy od príchodu automobiliek Kia a PSA Pegueot Citroen sľubovali, že sa záujem o štúdium techniky zvýši, zatiaľ sa to nedeje.
Bratislavčanov technika neláka
Napríklad Bratislavčania a stredoškoláci zo západného Slovenska majú na „technikách“ najmenšie zastúpenie. Ak by trend pokračoval, mohli by začať chýbať inžinieri strojári, elektrotechnici či chemici celoplošne, napríklad aj bratislavskému Slovnaftu.
„Dopyt firiem rastie, ale ponuka študentov sa nerozširuje,“ povedal pre ČTK prodekan Strojníckej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (STU) František Urban. Slovenskí stredoškoláci sa podľa neho štúdiu na technických fakultách, ktoré je považované za náročnejšie, vyhýbajú.
Informačné dni v škole
Technické školy sa tento trend snažia zmeniť. STU pred pár dňami zorganizovala na strojníckej fakulte informačné dni. Zúčastnili sa na nich výrobcovia automobilov, dodávateľských firiem aj vyše 700 stredoškolákov a ich učiteľov.
Prezentáciu škola postavila na automobile, ktorý podľa psychologického prieskumu, ktorý si nechali vypracovať, dnes u mladých ľudí vedie.
Dekan Strojníckej fakulty STU Ľubomír Šooš hovorí, že škola chcela študentom ukázať, ako sa k autu dostanú cez štúdium a prácu. Aby sa stredoškoláci začali viac zaujímať o techniku, treba ich podľa neho presvedčiť, že ich vysoká škola nevychová do „šuflíka“.
Medzinárodná výchova
Škola sa preto podľa Šooša snaží zmeniť systém spolupráce s praxou. Vzniká napríklad hospodárska rada, v ktorej budú zastúpené všetky strojárske podniky. Bude pripomienkovať študijné programy, aby bola výučba čo najviac zviazaná s praxou. Dôraz by sa mal klásť aj na spoločný výskum a veľké medzinárodné projekty.
Uvažuje sa aj o medzinárodnej výchove študentov pre automobilový priemysel, do ktorej by bolo zapojené aj Rakúsko, Maďarsko a Česko. Jednotlivé štáty by uznávali diplomy zapojených fakúlt.
(or)
