Maliar Vladimír Ossif (1954) sa prvýkrát predstavil v slovenskom a českom kontexte súčasnej výtvarnej scény až po roku 1990, keď usporiadal sériu výstav po Slovensku a Česku.
V roku 1982 sa rozhodol pre emigráciu a usadil sa v Paríži. Dnes pôsobí už aj v Bratislave.
Tvorba autora sa v zložitých osobných peripetiách spojených s emigráciou rozvíja už vyše dvadsať rokov. Balansuje medzi abstrakciou a figuráciou, ktorou odkazuje k rozmeru ľudskej biológie.
Táto línia postabstraktnej súčasnej maľby má v kontexte slovenskej moderny a postmoderny výraznú a kvalitnú tradíciu a v aktuálnom umení, najmä silných a znovuiniciačných 90. rokoch, jej patrí taktiež pevné miesto.
Monument so subtílnosťou
Tento reprezentant osobitej línie abstraktnej maľby nemá veľmi porovnateľnú paralelu v rámci domácich polôh abstraktného maliarskeho prejavu. Ani sám sa priamo nehlási k domácim výtvarným tradíciám.
V porovnaní s predchádzajúcim obdobím tvorby je rozsiahla prierezová výstava Untitled obrazom iného výtvarného uvažovania, iného jazyka a inej ideovej základne.
Inštalácia prehliadky rešpektuje chronologický sled vzniku obrazov a je radená bez rafinovaných súvzťažností. Tie môže zainteresovaný divák postrehnúť pri podrobnom viacnásobnom vnímaní.
Typickým sprievodným znakom tvorby Ossifa je myslenie v širších výtvarných súvislostiach na princípe sériálnosti. Gradáciu inštalácii dodávajú monumentálne formáty, ktoré sa striedajú so subtílne pôsobiacimi prácami na papieri, ale aj latentná ikonografia jednotlivých diel a sérií. Je tiež vzrušujúce sledovať časový aspekt obdobia dvanástich rokov.
Oproti predchádzajúcej tvorbe, pre ktorú bola typická redukovaná škála farieb, ich transparentnosť a prekrývanie farebných znakov v plošnosti, sa Ossif viac otvoril hravému, až experimentálnemu poňatiu abstrakcie.
Obrazy narábajú s viacplánovou kompozíciou, a teda s hĺbkou obrazu. Kódujú v sebe vizuálne i významové napätie, ktoré vyplýva z hromadenia expresívneho gesta a racionálnej organizácie plochy, ktorú narúšajú levitujúce zhluky znakov.
Z mikrobiológie do krajiny
Autor zjavne dospel k akémusi vrcholu analytického myslenia. Inšpiračné zdroje nachádza v mikrobiológii, ale aj v abstrahovanom archetype krajiny a mesta. Akoby porovnával a do opozície staval tieto dve rozličné jednoty a princípy sveta.
Skúma procesy a morfológiu tvarov, foriem a línií. Privlastňuje si ich, výtvarne reflektuje vo veľkorysej kompozícii. Teoretička Zora Rusinová v katalógu k výstave zdôrazňuje aj špecifickosť ornamentálneho rozmeru novších Ossifových diel.
Seriálnosť cyklov sa sprítomňuje príznačne na báze blízkej hudobnému komponovaniu. Fragmentárny znak autor presunie do ďalších obrazov, do nových súvislostí. Núti nás teda čítať výstavu postupne.
Prehliadka Untitled putuje od Galérie mesta Bratislavy, cez Stredoslovenskú galériu v Banskej Bystrici, Východoslovenskú galériu v Košiciach, Galériu mesta Olomouc v ČR, až po Galériu I. A. Palix v Paríži.
Autor: Alena Vrbanová (Autorka je výtvarná teoretička a bývalá riaditeľka SGBB)
