Keď pôjdete na predstavenie Evangelium svatého Lukáše, uvidíte na scéne trinásť kominárov v typických – a musím povedať, že veľmi slušivých a „sexy“ – kominárskych odevoch: v čiernych nohaviciach a bundách, s bielymi ponožkami, čapičkami a šálmi.
Po chvíli, keď zaznejú prvé slová a dialógy, uvedomíte si, že tých trinásť mužov „hrá“, „rozpráva“, „oživuje“ niektoré udalosti zo života Ježiša Krista, tak ako ich zaznamenáva tretia kniha v kánone Novej zmluvy, teda Evanjelium Lukáša, jediného z evanjelistov, ktorý nebol očitým svedkom toho, o čom píše, nepochádzal z Palestíny a nebol Žid. (Mohli by sme azda povedať, že bol z dnešného hľadiska jediným „objektívnym historikom“, čo rekonštruoval Ježišov príbeh na základe dokumentov a svedectiev.)
Tí trinásti kominári však „nehrajú“ ako členovia ochotníckeho súboru, ktorí chcú tradične inscenovať či ilustrovať príbehy a skutky Ježišove a jeho dvanástich apoštolov, ale predstupujú pred nás ako muži, ktorí sa ich prostredníctvom a za pomoci podobenstiev pokúšajú dopátrať zmyslu kresťanského mýtu. Teda ich „účinkovanie“ na javisku – prakticky v prázdnom priestore – je hľadaním, dišputou, vášnivým pátraním po podstate. V jednej uzavretej a čisto mužskej komunite, ktorá vykonáva výlučne mužské povolanie. (Jedinou ženou je tu herečka predstavujúca Máriu.)
Režisér Pitínský (ktorý je aj – ako sa sám v tomto prípade nazýva – „textársky kompilátor“ scenára) sa sústredil naozaj na rozprávanie, dišputu; nič nechcel ilustrovať či spektakulárne „inscenovať“. Akoby sa sám pre seba – a sprostredkovane aj pre hercov a prostredníctvom nich pre divákov – pokúšal nájsť tú najzákladnejšiu odpoveď...
A odpoveď – či skôr znepokojujúca otázka – prichádza vzápätí. Presnejšie v druhej polovici predstavenia bez prestávky, keď si tí istí kominári stiahnu z hrdiel biele šály, ovinú si ich okolo ramien a po prvých úsečných slovách je nám jasné, že z bielych šálov sú odrazu pásky s „hakenkrajcom“ na rukávoch a z kominárov nacistickí pohlavári, ktorí sa v roku 1940 zišli na historickej porade pri jazere Wansee neďaleko Berlína, aby prijali projekt „konečného riešenia židovskej otázky“.
Repliky a dialógy tejto časti predstavenia tvoria autentické citáty zo stenografického záznamu konferencie vo Wansee. (Stenografkou je teraz herečka, ktorá hrala Máriu.)
Je to znepokojujúci a šokujúci kontrast! A ani herci, čo hrajú kominárov aj nacistov, ani Jan A. Pitínský, ani my v hľadisku – rovnako ako milióny obetí holokaustu – nevieme nájsť vysvetlenie a odpoveď. Celé to nezmyslené vraždenie bolo len pomstou Judáša Kristovi? (Tak zmysel inscenácie pochopil mladý študent, ktorý sedel v hľadisku vedľa mňa.) Alebo bolo popretím Krista? Alebo bolo trestom za čosi omnoho horšie, ako je masové vraždenie? Alebo bolo varovaním? Alebo bolo ničotou?
Zostávajú iba otázky - a v repertoári Divadla Husa na provázku inscenácia, ktorá má zmysel, lebo kladie otázky o zmysle.
Divadlo Husa na provázku, Brno
Evangelium svatého Lukáše (Na rovinu!)
Réžia, výber textov: J. A. Pitínský
Premiéry – 19. a 20. 4. 2007
