BRATISLAVA. Na Slovensku môže mať nadváhu takmer 57 percent obyvateľov a krajine v rebríčku tučnoty môže patriť 4. miesto medzi 30 ekonomicky najvyspelejšími krajinami sveta. Naznačuje to štatistika, ktorú nedávno zverejnila Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
V pondelok zasa Medzinárodná asociácia pre štúdium obezity zverejnila štúdiu, ktorej výsledky niektoré české médiá interpretovali takto: „Najtlstejšie národy v Európskej únii: Nemci a po nich Česi.“ Slovensko by na tom bolo o čosi lepšie.
Všetko môže byť inak
Väčšina údajov, na základe ktorých asociácia urobila medzinárodné porovnanie, však nie je za rovnaké obdobie. České údaje sú z rokov 1997 a 1998, dánske až z roku 1992 a slovenské zasa za obdobie 1992 - 1999. „Na Slovensku neprebehlo monitorovanie obezity dospelej populácie,“ povedala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Veronika Wiedermannová.
Údaje, ktoré používa OECD, pochádzajú z prieskumov v okresoch Banská Bystrica, Brezno a Trebišov, ktoré štruktúrou obyvateľstva zodpovedajú slovenskému priemeru, povedala Mária Avdičová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Banská Bystrica. Reprezentatívnu vzorku tvorilo 1700 až 2000 obyvateľov vo veku od 15 do 64 rokov.
„My sme ich akceptovali v takej podobe, akej sme ich dostali,“ povedal o údajoch Gaetan Lafortune z OECD. Keď štatistiku aktualizovali, vyšlo najavo, že v roku 2003 malo nadváhu 47,6 percenta ľudí na Slovensku, čiže menej ako v predchádzajúcom prípade. „Ako keby došlo k nejakej chybe.“
Zatiaľ je to dobré
Základným meradlom nadváhy je „Body Mass Index“ – hmotnosť človeka vydelená jeho výškou na druhú. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že hodnota nad 25 kg/m2 sa považuje za „nadváhu“ a nad 30 za „obezitu“. U detí to neplatí.
V niektorých vekových skupinách sa teda dá porovnať výskyt nadváhy v európskych krajinách. Postavenie Slovenska je zatiaľ veľmi dobré, obezita nie je epidémiou, píše úrad.
Stravovacie i iné miestne zvyklosti najlepšie vystihujú národné štandardy, čiže ukazovatele, ktoré si určí samotná krajina. Je však zrejmé, že nie sú vhodné na medzinárodné porovnanie. Do istej miery ho skresľuje aj rozdielnosť genotypov. Avdičová hovorí, že údaje sa aj tak dajú porovnávať, pretože merať BMI je pomerne jednoduché, a „predpokladá sa, že všetky krajiny prezentujú údaje z reprezentatívnych súborov“.
„V telefonických prieskumoch majú ľudia tendenciu podhodnotiť svoju hmotnosť a zveličiť výšku,“ upozorňuje Lafortune.
Autor: Jozef Čavojec Tom Nicholson
