BRATISLAVA. Ministerstvo výstavby predložilo minulý týždeň do pripomienkového konania nové znenie zákona o vyvlastňovaní. Po 31 rokoch ho chce zmeniť do podoby, ktorá odstráni väčšinu doterajších problémov.
Podľa Richarda Drutarovského z občianskej iniciatívy Za spravodlivé vyvlastňovanie sa podarilo ministerstvu vytvoriť čo najlepší návrh, ale „v zákone sa objavilo niekoľko kontroverzných trendov a ostalo niekoľko nedokonalostí“. Ide predovšetkým o dôsledky vyvlastnenia na bývanie tých ľudí, ktorí prišli o byt alebo dom.
Z majiteľa sa zrazu stane nájomca
Po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení môže nový majiteľ domu vypovedať nájom pôvodnému vlastníkovi domu. Takto sa pôvodný vlastník domu zmení na nájomníka.
„Zrazu sa v zákone používa pojem prenajímateľ, ktorý môže vypovedať nájom,“ hovorí Drutárovský.
Z navrhovaného zákona nie je zrejmé, akým právnym spôsobom sa po právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení stanú z bývalého majiteľa domu a jeho rodinných príslušníkov nájomcovia. Nedá sa ani jasne určiť, kto bude prenajímateľ vyvlastneného domu a akým právnym vzťahom sa budú riadiť ich vzájomné vzťahy.
Podľa Drutarovského znenie zákona „dáva priestor rôznorodým výkladom a vnáša právnu neistotu“. Podľa neho došlo k zmiešaniu dvoch odlišných situácií. Zákon upravuje vyvlastnenie nájomcov bytov a vlastníkov rodinných domov. Právny režim vyrovnania majetku týchto dvoch skupín je však odlišný.
Čo je primerané náhradné bývanie?
Podľa návrhu zákona má nájomca bytu alebo vlastník domu právo na náhradné bývanie, ktorý je veľkosťou, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný jeho pôvodnému bývaniu.
Pri vyvlastnení vlastníkov rodinných domov zákon umožňuje vyvlastniteľovi, aby špekuloval o primeranosti náhrady za bývanie podľa životných a pracovných potrieb vyvlasteného, tvrdí Drutarovský.
Môže sa stať, že vyvlastniteľ bude na tieto podmienky hľadieť tak, aby to bolo výhodne pre neho a nie pre pôvodného vlastníka.
„Podľa našej Ústavy si každý môže zaobstarať taký majetok, aký si môže dovoliť, bez ohľadu na predstavy kohokoľvek iného o primeranosti alebo neprimeranosti,“ uzatvára Drutarovský.
V návrhu sa uvažuje o tom, že v jednom zákone nebudú uvedené všetky dôvody na vyvlastňovanie. „Zverejnený návrh chce odovzdať kompetenciu určovať účely vyvlastnenia do rúk jednotlivým rezortom,“ povedal Drutarovský.
Nanovo sa upravuje aj vzťah vyvlastnenia a náhrady. „Návrh zákona neumožňuje majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok poskytnutím náhradného pozemku,“ píše sa v hromadnej pripomienky občianskej iniciatívy, ktorú adresovali ministerstvu.
Ústavné dôvody na vyvlastnenie
Realizácia vyvlastnenia musí byť:
v nevyhnutnom rozsahu
vo verejnom záujme
na základe zákona
za primeranú náhradu
