Prečo je za takú dlhú dobu na Slovensku známy prakticky jediný džezmen - vy?
„To nie je pravda, možno medzi vokalistami. Nechcem sa javiť ako prehnane skromný, ale to je otázka toho, že nikto z kolegov sa na to nezameral ako ja, nezobral to za svoje a nerobil len toto.“
Niektorí vás kritizujú, že vaše spievanie je stále rovnaké. Čo im odkážete?
„To je pre mňa pochvala. V hudbe hľadám svoj vlastný sound. Chcem byť sám sebou, rozoznateľný medzi inými. Ak je to ako hovoríte, tak som skutočne dospel do situácie, ktorú som ani nečakal, lebo stále hľadám. Ak si niektorí myslia, že som rovnaký a odhadnuteľný, tak to je ono.“
Proti džezu existuje aj výčitka, že ho mnohí počúvajú, aj keď sa im nepáči, lebo je to in. Proste akýsi snobizmus.
„Celé umenie a aj každá hudba sú pre snobov. To vôbec nie je len výsada džezu. Bez snobov by nebolo umenie. Snobi sú tí, ktorí tých umelcov posúvajú ďalej. Sú veľmi dôležití. Hovorí o tom celá história umenia. Ak ma majú radi snobi, som tomu rád.“
Odflákli ste niekedy vystúpenie?
„Určite. Okolnosti môžu byť rôzne. Stalo sa napríklad aj to, že sme hrali v situácii, kde neboli diváci, alebo bola zima, lebo sa tam nekúrilo. Človek má zmluvu, tak to musí odohrať. Niekedy bola zlá aparatúra a my sme vydaní napospas zvukárom. Ak je zvuk zlý, zbytočne budeme hrať na pódiu dobre.“
Bratislavské jazzové dni robíte už vyše 30 rokov. Sú dnes ziskové alebo stratové?
„Džezový festival je stratový na celom svete. Dnes sa snažíme zarobiť akurát na svoje platy, predtým sme to robili úplne zadarmo. Žiadame o granty, čo je jednou z foriem podpory, k tomu sa pridružili sponzori.“
„Hedlajneri“ festivalov v komerčnej sfére bývajú drahí. Sú drahí aj v džeze?
„Áno. Cena hedlajnera je vždy priamo úmerná jeho popularite a komerčnej hodnote. Snažíme sa pozývať takých, ktorí sú pre nás zaujímaví a nemajú prehnané finančné požiadavky.“
Niektorí čitatelia poslali otázku, či nerobíte tie džezové dni najmä preto, aby ste sa raz do roka zviditeľnili a „vyryžovali“ na tom.
„To je moja práca. Všetci sme si zvykli robiť prácu za to, že nám ju zaplatia. Pravdou je, že túto prácu by som zrejme robil, aj keby som zaplatený nebol. Chvalabohu je to tak, že mám za to aj peniaze. A to zviditeľnenie sa je blbosť, ja v médiách vôbec nemusím byť. A už vôbec nie v súvislosti s džezovými dňami. Ja budem rád, keď tam príde tritisíc ľudí, ktorí budú tlieskať a mať radosť.“
Vidíte medzi spevákmi nejakého nasledovníka?
„Nikto nie je nenahraditeľný. Sú ľudia, ktorí ma hravo zastúpia. Možno nie tak dokonale a úplne, ale budú robiť niečo podobné.“
Ktorí to sú?
„Dobrými spevákmi sú Berco Balog, Robo Opatovský a Marcel Palonder.“
