z kontaktov s väčšími klziskami formátu Medzinárodnej hokejovej federácie. Niektorí hráči sa
zadýchavajú na širokých európskych lučinách viac dní, iní nad rozdielom len mávnu rukou.
BRATISLAVA. "Vieš, všetko má svoje výhody aj nevýhody. V útočnom pásme mám viac priestoru, aby som si natiahol beka kľučkou. No keď stratím puk, rozbolí ma aj hlava z tej diaľavy, kam sa treba vrátiť," smiala sa česká hviezda Jaromír Jágr po príchode na olympiádu v Salt Lake City 2002. Hokejisti z NHL sa v rozbehnutej sezóne na úzkych plochách vtedy museli zo dňa na deň preorientovať. Olympijské turnaje sa hrajú rovnako ako svetové šampionáty podľa pravidiel Medzinárodnej hokejovej federácie (IIHF).
Chára by bral zjednotené rozmery
Podľa najvyššieho hokejistu NHL Zdena Cháru by bolo najlepším riešením v budúcnosti zjednotiť rozmery klzísk. "Zatiaľ to však nie je reálne, treba sa prispôsobiť," hovorí Chára. Nielen podľa neho odlišné veľkosti plôch ovplyvňujú aj hokejový štýl. "Hra na menších, užších klziskách si vyžaduje viac rýchlosti a obratnosti s pukom. Na väčších európskych treba hrať viac pozične. Obrovský priestor sa musí vykryť, korčuľovať predvídavo. Istá výhoda pre obrancov je v útočnom pásme, kde nie sú takí stlačení mantinelmi. Nájde sa viac možností na streľbu. Užšia plocha logicky núti k rýchlejšej výmene pukov a bleskovému uvoľňovaniu sa. Na širšej je nevýhoda bekov v obrannom pásme v tom, že nemôžu tak rýchlo pristupovať k útočiacemu hráčovi pred bránkou. Hrozí riziko, že protihráč sa rýchlo zvrtne a ujde do bránky druhou stranou."
Chára si myslí, že prísnejšie rozhodovanie sťažuje obrancom úlohu v osobných súbojoch. Podľa neho nie je rozhodujúci vzrast útočníka. "Záleží na jeho korčuliarskej vyspelosti, nie na výške."
Jurčinovi stačia dva zápasy
Milan Jurčina z Washingtonu sa v zásade zhoduje s nedávnym spoluhráčom z Bostonu Chárom. "V útočnej fáze je viac pľacu. V obrannej tretine si treba zas cúvnuť. Aby som mal všetkých pred sebou. A najmä dávať pozor, aby vám nezakorčuľovali za chrbát. Na európskych klziskách sa to snažia aj dvaja naraz."
Podľa Jurčinu stačí na obnovenie návyku na rozmery klziska jeden - dva zápasy: "Taká veda to zasa nie je. Ide stále o hokej, ktorý sa hrá na rovnakých korčuliach. Prirodzene, menší čiperní korčuliari majú v širšom útočnom pásme väčšiu šancu. Obranca zas nevýhodu v tom, že trošku brnkne a rozhodca hneď píska faul. No nepovedal by som, že na šampionát by som uprednostnil užšie klzisko. Na širších sme vyrastali, hlavne útočníci majú v krvi korčuľovanie do šírky, kombinačnejší hokej."
Halák: Je to pomalšie
Brankárovi Jaroslavovi Halákovi sa po príchode zo zámoria zdal pri jeho reprezentačnom debute vo Viedni hokej oveľa pomalší. "Cítil som, že v bránke mám viac času. V NHL je naozaj oveľa väčší frmol, početnejšia streľba. Pre gólmana je dôležité zvyknúť si na odlišný odraz pukov v rohoch. Nielen pri streľbe, ale aj pri vlastnej rozohrávke. Dá sa na tom pracovať už v tréningoch."
Zabudnutá prihrávka cez dve čiary
Okrem rozmerov klziska sa pred štrajkom v NHL (v sezóne 2004/2005) museli hráči pred MS prispôsobovať oveľa výraznejšej zmene. Ofsajd na červenej, resp. prihrávku cez dve čiary zrušili pred dvoma rokmi aj v NHL. Viacerí experti bedákali, že sa vytratí čaro celoplošnej hry. Hokej sa mal zredukovať na basketbalové lietanie hore-dole. Aj slovenskému reprezentantovi Michalovi Handzušovi sa starý systém s ofsajdom na červenej viac páčil. "Nútil ku kombinačnejšej hre," tvrdil Handzuš.
;)
