Dni Veľkého týždňa pred Veľkou nocou boli v minulosti na dedinách sprevádzané rôznymi zvykmi, tradíciami a folklórom viažucim sa k veľkému sviatku kresťanov - zmŕtvychvstaniu Ježiša Krista. Zrod večného života spájal ľudí s oslavou príchodu jari, víťazstva nad chorobami, života nad smrťou.

Na Zelený štvrtok sa ľudia umývali v potokoch, aby boli silní a zdraví, z podobných pohnútok brodili vodou kone a kravy a na pašu ich vyháňali posvätenými halúzkami. Svine a kravy šľahali gazdovia gaťami a natierali slaninou, aby mali veľa mláďat a boli tučné. Gazdinky obchádzali domy, stajne a sýpky, zvonili zvoncami a zväzkami kľúčov, čo malo odplašiť myši. Na Zelený štvrtok sa odporúčalo siať, ale len do zotmenia, pretože v noci na Veľký piatok sa na krížnych cestách začali schádzať bosorky.

V magickú silu Veľkého piatka verili záhradkári. Štepili stromy, do hriadok a na medze zapichovali kosť zo šunky, aby odplašili krtky. Na poliach gazdovia nepracovali. Verilo sa, že na Veľký piatok sa zemou nesmie hýbať, pretože by nezarodila.

Slávnostnejší a cirkevný charakter mala na dedine Biela sobota. Veriaci v očakávaní zmŕtvychvstania Ježiša zdobili príbytky, v lampách vymieňali olej a spoločne ho pálili v kostoloch.

Predveľkonočný štyridsaťdňový pôst sa skončil na Veľkonočnú nedeľu. Ľudia priniesli do kostola jedlá, kde ich kňaz posvätil. Takýmto jedlám pripisovala ľudová tradícia magické a liečivé účinky.

(tasr)