„Zostáva nám iba zvyknúť si na našich nových, neželaných susedov. To sú slová, ktoré veľmi často počúvame zo všetkých strán,“ ponosuje sa na svojej stránke mladá blogerka.
Vyzerá to na jasnú zrážku dvoch kultúr. Veď aj v Spojených štátoch sa o Kórejčanoch hovorí ako o najizolovanejšej skupine v ináč premiešanom multikulturálnom guláši.
Priamo na mieste v Žiline a okolitých obciach to ale na zrážku akosi nevyzerá.
Slováci sa hnevajú na seba
Teplička nad Váhom, Gbeľany, Mojš a Nededza majú problém. Je ale typicky slovenský. Rozhádané rodiny sa nevedia dohodnúť, ako by si mali rozdeliť peniaze, ktoré dostali za pozemky, ktoré potrebovala automobilka. Odrazu niektorí z nich dostali státisíce, nečakane zbohatli. „Súrodenci sa prestali rozprávať, cítia sa ukrivdení a myslia si, že peniaze mali byť v dedičskom konaní rozdelené inak,“ hovorí o niektorých rodinách prednosta obecného úradu v Tepličke Albert Magera.
Dusná atmosféra je aj v obciach, kde ešte za pozemky nedostali všetky peniaze. Nespôsobili to kórejskí investori ani manažéri, ale slovenská vláda.
Ani dva roky od výstavby závodu 367 bývalých vlastníkov stále nedostalo vyplatenú celú sumu za pozemky pod fabrikou. Vláda im ešte v septembri 2005 sľúbila doplatiť sumu za štvorcový meter. Má to byť 350 korún. Stále však nedostali ani korunu a štát im ešte vždy dlhuje 141 miliónov. Rozhorčení ľudia sa preto odhodlali na zúfalý krok a na 15. apríla vyhlásili blokádu závodu. „Telami zastavíme vývoz áut z fabriky,“ hrozili členovia petičného výboru. Blokádu po vyjednávaní napokon o tri týždne odložili. „Ak však dovtedy aspoň prví z nás nedostanú peniaze, bude to už naostro,“ varuje zástupkyňa petičného výboru Justína Kozanková.
„Výkup pozemkov pod automobilkou je zodpovednosťou slovenskej vlády, ktorá sa zaviazala, že ho ukončí do augusta 2004. Nesplnený ostal aj záväzok diaľničného spojenia do Žiliny do konca roka 2006. Naším záväzkom bolo vybudovať závod, zamestnať ľudí a spustiť výrobu. Nemalo by sa to zamieňať,“ vraví hovorca Kie Dušan Dvořák.
Slovenský pozemkový fond tvrdí, že termín už dodrží. „Ekonomické oddelenie dá príkaz štátnej pokladnici a koncom týždňa by mali nabehnúť platby,“ povedal poradca generálneho riaditeľa Ľudovít Kavjak.
Posledné upratovanie
Pred areálom automobilkyvidno čulý ruch už z diaľky. Desiatky robotníkov a záhradníkov upravujú okolie, vztyčujú a presádzajú vysoké, mladé borovice a sadia kvety. Na námestíčku uprostred fabriky vyrástol rozľahlý stan a pódium.
Kórejskí manažéri kontrolujú, či je všetko, ako má byť. V automobilke sa pripravujú na veľký deň. Už zajtra tam najvyšší bossovia oboch strán, automobilky i Slovenska, otvoria závod. S výrobou áut začali v decembri a doteraz ich vyrobili viac ako 40-tisíc. Kórejčania zvyknú strihať pásky, až keď všetko funguje ako hodinky. Na rozdiel od nás a nášho Národného divadla.
To, že do obcí v okolí Žiliny dorazil zahraničný kapitál a s ním aj peniaze, vidno na prvý pohľad. Pri vstupe do Tepličky vyrástli nové bytovky, mnohé domy zdobí vynovená fasáda. Inde zasa zatepľujú, po uliciach jazdia dobré autá. Popri okolitých dedinách dobudovali novú cestu a rušná premávka medzi Žilinou a fabrikou už miestnym znepríjemňuje život menej.
V Tepličke dokonca otvorili nočný klub. Patrí k penziónu postavenému pred výstavbou závodu. Cesta k nemu sa dá nájsť aj podľa informačných tabúľ v kórejčine.
„Kórejčania patria medzi našich hostí,“ vysvetľuje prevádzkar penziónu František Šupolík.Sprvu sa Kórejčanom snažili prispôsobiť aj stravu, dnes už však varia iba naše bežné jedlá. „Zvykli si na naše jedlo, chutí im hovädzina aj bravčové. Akurát chcú ku všetkému ryžu. Len bryndzovým haluškám nemôžu prísť na chuť,“ smeje sa.
Majú reštauráciu i kaderníka
Ak sa Kórejčanom predsa len zacnie za tradičnou stravou, stačí zájsť do centra susednej Žiliny. Už rok a pol tam funguje Kórejská reštaurácia Miga (v preklade Labužník). Otvorila ju kórejská podnikateľka.
Kórejský kútik zriadil aj hypermarket. „Záujem o tieto výrobky bol predovšetkým bezprostredne po príchode Kórejčanov na Slovensko, časom sa prispôsobili našej strave a kupujú bežné výrobky,“ povedala hovorkyňa reťazca Oľga Hrnčiarová. V Žiline je aj kórejské kaderníctvo.
V okolí automobilky sa, samozrejme, nájdu aj ľudia, ktorí hovoria, že ich život sa s novým investorom zmenil k horšiemu. Ťažké srdce má na nových susedov päťdesiatnik Ján Žiak z Nededze. Jeho a susedný dom sú spolu s obecným futbalovým ihriskom akoby vtlačené pomedzi obrovský závod Kia Motors a ďalšiu kórejskú firmu Mobis Slovakia. „Život sa tu veľmi zmenil. Všade je prach a besný hluk. Niečo otrasné,“ hovorí. Domy ani ihrisko napriek tomu nepredali. „Ľudia boli proti.“
Kórejská dedina a JRD
Na exotických susedov si zvykajú aj v Krasňanoch, vzdialených od fabriky päť kilometrov. Na kopci nad obcou sa vypínajú vily najvplyvnejších kórejských manažérov na pozadí ešte stále zasnežených vrcholkov Malej Fatry. Za kopcom sú ďalšie domy ich nižšie postavených krajanov. V stráženom areáli s krytým bazénom a tenisovými kurtmi ich dovedna žije asi 65.
Táto osada funguje len vďaka zlyhaniu slovenských úradov, priznáva starosta Krasňan Milan Tichák. Domy v areáli totiž nie sú skolaudované, hoci sú dávno obývané. „S Kórejčanmi problémy nie sú, aj keď naši občania sa sprvu báli ich sem pustiť. Oni ráno odchádzajú o siedmej do práce a prichádzajú večer po siedmej,“ rozpráva starosta.
Tichák pripúšťa, že cez dedinu zavše prefrčí auto výrazne prekračujúce povolenú rýchlosť. „Že by sa však niekto sťažoval na Kórejčanov, o tom som nepočul,“ dodáva vzápätí. Na odbočke do kórejského mestečka udrie do očí čerstvý drevený kríž obložený kvetinami. Pripomína tragickú smrť mládežníckeho slovenského hokejového reprezentanta Štefana Blaha, ktorý zahynul vlani v lete. Nehodu pod vplyvom alkoholu zapríčinil jeho klubový spoluhráč Marcel Hanzal.
Aj ľudia v dedine vravia, že o Kórejčanoch takmer nevedia. „Bývajú za kopcom,“ hovorí pamätník Alexander Cigánik. Potom ukáže na dve drevené chajdy, pred ktorými štekajú psy a hrdzavie vrak starej Lady. „Ich skutočnými susedmi sú dve cigánske rodiny,“ povie. „A JRD,“ dodá.
Kórejčania sa snažia
Koľko Kórejčanov žije v žilinskom regióne, nevie presne asi nikto. Dvořák ich počet odhaduje do 150. Isté je, že v čase obeda môžete Kórejčanov v pracovných montérkach stretnúť napríklad v centre Žiliny, ako sa piati natlačení v škodovke snažia zaparkovať na preplnenom parkovisku.
A ako sa so Slovákmi žije Kórejčanom? „Chýba mi tu ranná rozcvička,“ žartuje Peoung Suk Park (Jeho meno v preklade znamená Rovný - Skala - Tekvica a každé slovo má samostatný význam). Rozcvičku v Kii zrušili po počiatočných protestoch slovenských zamestnancov. Park priznáva, že na niektoré kórejské zvyky môžu Európania hľadieť s nepochopením.
„U nás, keď je niekto poverený úlohou od šéfa, musí ju dokončiť, a je jedno, dokedy ostane v práci,“ hovorí. Niektoré naše maniere zas však robia vrásky Kórejčanom. „Napríklad u nás je pri jedle neslušné vysmrkať si nos. Všetci stratia chuť do jedla.“
Park hovorí, že jeho krajania sa snažia zapadnúť a v mnohom sú Slovákom podobní. „Chodia do spoločnosti, tancujú, majú radi zábavu a aj alkohol.“ V Žiline navštevujú diskotéky. Aj keď ich záujem o slovenské dievčatá sa vraj možno vždy nestretne s pochopením u slovenských mládencov.
Stĺpček Ivana Štulajtera
Voľba
Keď Briti odovzdali Hongkong Číne, niektorí miestni sondovali, či sa môžu presťahovať na Slovensko. Možno je to len legenda. Napokon neprišli. Zato prišli Kórejčania. Tá časť národa, ktorú na rozdiel od tých zo severu pozná svet podľa výrobkov. Nie cez hladomory, militarizmus a vydieranie.
Dejiny Slovákov sú dejinami ich prispôsobovania, ale aj odolávania. Nemci, Maďari, Česi, Židia, Rusi. Čomu sa prispôsobiť a čomu čeliť? Nie vždy táto voľba, ak sa to tak dá nazvať, dopadla dobre.
Pred časom nás objavili Kórejčania. Ekonóm by povedal, že objavili štátik v EÚ s nízkymi mzdami, zručnou pracovnou silou, vhodným daňovým systémom a vládou ochotnou ich kapitál dotovať. Nezabudnime, že aj pred nimi stojí rovnaký rébus ako pred našincami: Čomu sa majú prispôsobiť a čomu odolávať? Rozcvičky v Kii zrušili. Dobrý pracovný výkon však vyžadujú. To je rovnaké všade - Slovensko, Amerika, Kórea. Usilovnosť je podmienkou. A v konečnom dôsledku sa aj vyplatí. Teda spravidla: keď medzi prispôsobivosťou a odolávaním triedi dobrá voľba. Kórejčania na severe sú smutným príkladom zlej voľby. My už nie sme. Nech to tak aj zostane.
Denník SME pripravuje spustenie internetovej televízie - všetky spravodajské videá zatiaľ nájdete na www.sme.sk/video/.
