Vtedajší baby boom sa spájal so snahou súdruhov vytvoriť dojem, že normalizácia je vlastne v poriadku a človeku stačí pre radosť nenávratná mladomanželská pôžička, kuchynská linka Carmen a sektorová obývačková zostava Jasna. Pôrodnosť sa podporovala rôznymi výhodami, lebo občan s dieťaťom má viac zodpovednosti a je aj zbabelejší pridávať sa k všelijakým „rozvratným“ skupinám a podpisovať „protištátne pamflety“.
Nepopieram, takéto vysvetlenie svojho príchodu na svet ma vždy tak trochu urážalo. A z pomenovania Husákovo dieťa mi je dodnes nevoľno.
V Izraeli máme baby boom práve teraz. V týchto a nasledujúcich týždňoch sa narodí o tretinu detí viac ako v rovnakom čase v predchádzajúcich rokoch. Vraj je to pre letnú vojnu v Libanone. Vojny, nielen tie v Izraeli, vždy pridávali robotu pôrodníkom. A táto, hoci bola, našťastie len krátka, už začína plniť pôrodnice a naháňa kšefty obchodom s detským a mamičkovským tovarom.
Izraelčania hovoria, že zvýšený počet tehotných žien súvisí s tým, že chcú ukázať nepriateľom, že sa neboja a chcú žiť a prežiť. Novinové príbehy prvých „vojnových“ detí naznačujú, že hlavne na severe, kde sa ľudia pre raketové útoky báli vychádzať z domu a nechodili do práce, sa zrazu aj pre zaneprádnených workoholikov našiel čas na rozširovanie rodín.
Psychológovia splietajú niečo o strese a uvoľnení, či dokonca o búšení biologických hodín.
No neviem. Zdá sa mi, že budúce mamy, ktoré stretávam v tehotenskej poradni, sa podobnými debatami nenechávajú zaťažovať. Jednoducho sa tešia na svoje deti a nenápadne sledujú pribúdajúcu hmotnosť a kŕčové žily svojich „kolegýň“. Tak ako je to v čase baby boomu, aj v menej plodnom roku.
Jedna vec ma predsa len trápi. Bojím sa, ako sociológovia pomenujú generáciu, do ktorej sa o pár týždňov narodí naše prvorodené dieťa. Deti druhej libanonskej vojny či premiéra Olmerta? Ministra obrany Pereca? Alebo nebodaj lídra Hizballáhu Nasralláha? Ťažko povedať. Všetky možnosti znejú rovnako hrozne. Ako Husákove deti.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
