V posledných rokoch kvalitou svojej aktivity na seba upozornila Galéria umenia v Nových Zámkoch, ktorá vzdialenosť od bratislavského centra perfektne kompenzuje záujmom o širokú škálu súčasnej tvorby.
Zásluhou jej riaditeľky Magdalény Klobučníkovej a kurátorky Heleny Markuskovej sa stala jedným z centier, kde sa tradične prelínala slovenská kultúra s maďarskou.
Milovníci geometrickej tvorby vedia, že v Nových Zámkoch sa narodil Lájos Kassák, ktorý zaviedol do umenia v dvadsiatych a tridsiatych rokoch pojem „obrazová architektúra“. Bol to aj pozoruhodný básnik, majúci blízko k dada, čo sa prejavovalo nielen v celom rade vizuálnych básní, ale aj vo voľnejšej syntaxe niektorých jeho koláží.
Oslavu stodvadsiatich rokov od narodenia a štyridsať od úmrtia pojali organizátori neformálne, živo a kvalitne. Okrem oficialít v podobe položenia vencov k pomníku tohto vari najvýznamnejšieho rodáka a niekoľko seminárov, mala hlavné slovo výstava Pocta Kassákovi, ktorá je výsledkom kurátorskej práce H. Markuskovej a predstavovala skutočnú internacionálnu kvalitu. Tento víkend sú jej dvere ešte otvorené.
Jediný z budapeštianskych výtvarníkov, čo sa môže považovať za skutočne autentického Kassákovho žiaka, ktorý sa s ním privátne pravidelne stretával, je János Fajó. Jeho Štyri formy ukazujú dokonalo typ geometrickej maľby, potvrdzujúcej, že vo vzťahoch niekoľkých minimálnych farebných plôch možno stále objavovať originálne riešenie.
Iní tvorcovia prešli cestou od minimalizmu cez programovú postmodernu k súčasnej podobe tvorby. V inštalácii originálne pôsobili Juraj Bartusz a Ádám Szentpetery, obaja spätí s Košicami, ktorí boli bezprostredne konfrontovaní s budapeštianskymi klasikmi. Milan Dobeš vybral dvojicu najnovších sieťotlačí, v ktorých rozvíja svoj program konštruktívneho kinetizmu.
Medzi vystavujúcimi sa objavilo množstvo mien, napríklad Eduard Ovčáček, Jozef Jankovič, Albert Marenčin, Rudolf Fila. Juraj Meliš, Rudolf Sikora. Nad Kassákom sa veľa zamýšľal aj Milan Bočkay a Monogramista T. D., hravosťou zaujal Otis Laubert.
Samozrejme, nechýbal József R. Juhász, žijúci priamo v Nových Zámkoch, ktorý sa právom považuje za legitímneho Kassákovho umeleckého nasledovníka.
Na výstave po prvý raz predstavil nový typ tvorby na pomedzí vizuálnej poézie a sochárstva – asambláž Kassákov kód tvorenú výhradne z nájdených drevených tlačiarenských typov, aké sa používali v klasických tlačiarňach.
Pod heslom Pocta Kassákovi sa nielen pripomenulo jubileum jedného z protagonistov európskeho umenia dvadsiateho storočia, ale bol to dobrý podnet na to, aby niekoľko umelcov a návštevníkov hľadalo svoj vlastný vzťah nielen k nemu, ale všeobecnejšie i k tým podobám umenia, ktoré rôznymi formami inicioval.
A ak sa tak deje práve v Nových Zámkoch, je to zároveň pozitívny signál k prekračovaniu hraníc národných kultúr.
Autor: Jiří Valoch (Autor je výtvarný kritik)
