Povedzme si to otvorene – po náročnom teréne výtvarného umenia sa ide ľahšie tým, ktorí si zvolili cestu maľby. Na kľukatej a šmykľavej trase nových médií si už mnohí zlomili väzy - maľba je vyšliapaný a dobre značený chodníček s pestrými a prístupnými vyhliadkami.
Ešte jednoduchšie to majú maliari, ktorí sú navyše aj mladí. Ťažko povedať, kedy a kým sa kánonizovala obligátna formulka „do 35 rokov“, ohraničujúca účasť na rôznych súťažiach a výstavach (Cena Oskara Čepana, Maľba 2006). Vzhľadom na situáciu na našom neduživom trhu s moderným umením si však treba ceniť každú podporu umenia, či už vo forme aukcií, súťaží, alebo štipendií.
Aj novovzniknutá nadácia Mladá maľba si za svoj cieľ stanovila podporu umelcov, a to priamo - kúpou a následnou prezentáciou diel. Zástupcovia nadácie spolu s kurátorom výstavy Ivanom Jančárom usilovne snorili po ateliéroch vyše päťdesiatky umelcov a citlivo zvažovali kvalitu, úprimnosť či nadčasovosť diel. Dbali pritom na to, aby platili slová Ivana Jančára, teda aby tvorba „nebola len chladnou kalkuláciou, ale spaľujúcou vášňou, i keď sa mohla prejavovať aj v tichom meditatívnom prejave“. Ďalšie kritériá výberu sa možno dovtípiť priamo z názvu nadácie – sú nimi vek autora (ako inak, do 35 rokov) a technika maľby.
Výsledok výberu v podobe diel pätnástich mladých slovenských výtvarníkov predstavuje do 6. mája výstava Nová krv. A keďže nadácia sa nebojí pustiť si žilou, od každého z autorov kúpila nie jeden, ale rovno tri–štyri kusy. Prehliadka je teda rozsiahla – obrazy obsadili celé tri poschodia Galérie mesta Bratislavy v Pálffyho paláci.
Zastúpené sú tu snáď všetky krvné skupiny a RH faktory, od monochrómnych abstrakcií Martina Moflára až po zasnené hyperrealistické výjavy Ivony Žirkovej. Obrazy Ildikó Pálovej sú detsky naivné a zároveň zversky živočíšne. Farby, tvary a námety z nich sršia akoby automaticky, bez akejkoľvek prvotnej cenzúry mysle. Rastislav Podoba zasa až alchymisticky skúma možnosti maľby – tvorí v rôznych hladinách a vrstvách, čím dosahuje z každej vzdialenosti vždy iný zážitok. Ten najsugestívnejší prichádza až s úplným odstupom.
Ján Vasilko maľuje pomocou geometrických línií, inšpiráciu nachádza všelikde – vo futurizme, japonských komiksoch a pri Návrhu lietajúceho kombajnu aj v socialistickom realizme.
Spomeňme ešte snové maľby Igora Ondruša s erotizujúcou a zároveň zvláštne znepokojivou atmosférou. Námety sa dajú niekedy len vytušiť – sčasti je to vďaka spôsobu maľby, zahaľujúcom výjavy ľahkým oparom. Sčasti za to môže trochu nešťastné umiestnenie diel v zle osvetlených priestoroch suterénu.
V posledných rokoch budí veľa výstav dojem, že súčasné slovenské umenie je záležitosťou len zopár neustále sa opakujúcich autorov. O to viac treba vyzdvihnúť, že projekt nadácie Mladá maľba nezostáva svojmu názvu nič dlžný a okrem overených mien prináša i čerstvú, neopozeranú Novú krv.
Autor: Silvia Peťková (Autorka je kulturologička)
