Po veľkolepých víkendových oslavách, ktoré sprevádzali slávnostné otvorenie novostavby Slovenského národného divadla, zostáva veľa nezodpovedaných otázok.
Ako sa bude dariť projektu, ktorý stál daňových poplatníkov 4,5 miliardy korún, ukáže až čas. Riaditeľka Slovenského národného divadla Silvia Hroncová si zatiaľ podľa ministra kultúry Mareka Maďariča plní úlohy s plným nasadením: „Našli sme spoločnú reč v otázke dokončenia divadla, bola to pre ňu náročná úloha. Myslím, že sa jej zhostila s úprimnou snahou začať novú kapitolu v živote divadla. Povedal som jej však, že to ťažšie ju ešte len čaká – ukázať repertoárom, že SND ponúka kvalitu nielen na národnej, ale aj na európskej úrovni.“
Proti predaju budovy súkromnej firme vznikla v roku 2004 výzva Hlas za kultúru. Jej iniciátorkou bola vtedy riaditeľka festivalu Divadelná Nitra Darina Kárová. Ešte aj dnes považuje obhajovanie existencie SND za „náročnú plavbu proti prúdu myslenia technokratickej spoločnosti“.
Dokončeniu stavby sa úprimne teší Ágnes Biró, štátna tajomníčka ministerstva kultúry v rokoch 2004-2006. Podľa nej je konečne na Slovensku, podobne ako v okolitých štátoch, dôstojný, nie však megalomanský stánok pre kultúru.
Za „víťazstvo komunistickej mafie nad demokraciou“ považoval a považuje nové „národné“ režisér Blaho Uhlár. Neďalekú budovu divadla Stoka, ktoré viedol, pre výstavbu priľahlej zóny zbúrajú. Hovorí, že ide o prejav centrálneho ovládania kultúry, ktoré neumožní žiť ničomu prirodzenému, čo nemá pod kontrolou. Naopak, štedro financuje to, na čo samo dalo podnet.
Otváracia ceremónia bola veľkolepá. Pri predstave, že roky „okupované“ priestory budú teraz „naše“, mnohí zmäkli. Budovu vítajú predovšetkým divadelníci, ktorí sú s geniom loci ,národného' úzko spätí.
„Spája ma pupočná šnúra s týmto divadlom, nebolo mi jedno, že z toho malo byť bizniscentrum,“ hovorí Štefan Kvietik. „Svojím spôsobom je šťastie, že výstavba tak dlho trvala, nakoniec je adekvátna súčasnosti.“ Neláka ho však ešte si v nej zahrať, hoci verí, že diváci budú chodiť nielen zo zvedavosti.
„Zaujímalo by ma, ako to vyzerá zvnútra, priznáva Milan Lasica, ktorý sa na otvorení nemohol zúčastniť. „Ak by som mal teoretizovať, myslím si, že budovať divadlo podľa českej obrodeneckej predstavy mať všetko pod jednou strechou je dnes anachronizmus. Divadlo treba definovať nanovo, hľadať jeho moderný zmysel a klásť si otázky. To budova nerieši.“
Podľa riaditeľa Štátneho divadla Košice Petra Himiča je otvorenie tejto budovy udalosťou v živote národa. „Niektoré generácie nemajú to šťastie byť pri tom.“ Teraz však podľa neho ide o to, aby nové SND nebolo len budovou a aby ho prijalo celé Slovensko.
Róbert Mankovecký, riaditeľ Slovenského komorného divadla v Martine, si myslí, že po traume s dostavbou bude komplex konečne slúžiť. „Stavba obmedzovala rekonštrukciu ostatných divadiel, teraz vznikne pre tieto potreby väčší priestor.“
Rudolf Hromada, riaditeľ Štátnej opery v Banskej Bystrici, ktorej budova sa bude opravovať, je rád, že sa po strastiplných rokoch podarilo práce dotiahnuť. „SND je našou spoločnou výkladnou skriňou. Budeme tam mať ľudí, ktorí boli odchovaní u nás, držím palce,“ hovorí o viacerých sólistoch pochádzajúcich z bystrickej opery.
Jaroslav Mottl, riaditeľ Divadla Maska zo Zvolena, navrhuje pozrieť sa na kultúrne domy po celom Slovensku. „Sú devastované, neraz sú v nich predajne s čínskym textilom. Sú to vážne mementá pre slovenskú kultúru.“
Na otvorenie prišla aj režisérka a riaditeľka banskobystrického Divadla z pasáže Viera Dubačová. „Vzápätí som cestovala na východ do Žákoviec, kde kňaz Marián Kuffa vybudoval dobročinné centrum. Vidieť ho je zážitok na celý život. Odteraz je to moje miesto kultúry.“
„Je mi ľúto za starým divadlom, za DPOH aj Malou scénou,“ hovorí herečka z amatérskeho súboru Disk Dana Gudabová, ktorá si zahrala v oboch starých budovách SND. „Bola to pre mňa veľká česť. Priestor na mňa dýchal všetkým, čo už prežil, pocítila som pokoru. Čo si mám teraz o tom novom myslieť?“
„Som úprimne zvedavý, ako bude finančne fungovať, ako reálne boli odhady prevádzkových nákladov, či budova nebude len požierač peňazí,“ vyjadril sa režisér Ľubomír Burgr, ktorý pôsobí v menšom divadelnom priestore A4 v centre Bratislavy.
Spoluautor novostavby, architekt Paňák, považuje za prirodzené, že sú na túto budovu kontroverzné reakcie. Veľké budovy sú vždy politikum.
Podľa neho má táto stavba s totalitou spoločné len to, že sa zrodila v danom čase a dokončuje sa už v „totalite iných božstiev“.
Autor: zu, eta, ea
