nne nervóznom stretnutí sme boli svedkami množstva individuálnych chýb. U Ružomberčanov to neprekvapuje, hrozba preradenia do „béčka“ je pri Paldanovej povahe priveľká, kto však naleštil nervozitou púchovské kopačky, nevedno. Pri minime futbalových akcií sa zdalo, že rozhodujúcim okamihom stretnutia bude Vyskočova hrúbka „spáchaná“ po polhodine hry. „Veď som ten gól ani nevidel,“ priznáva Zdeno Štrba. „Pôvodne som mal v úmysle uvoľniť za súperovou obranou Privarčáka, lopta mi však dobre nesadla, a keď som zbadal, ako sa jej chystá zmocniť súperov brankár, otočil som sa smerom k stredovému kruhu.“
Na závažné chyby však bolo ešte do polčasu vyrovnané, keď Holčík, vracajúc loptu na vlastnú polovicu, prihral priamo do behu Gomesovi. Ten popri priamom kope, z ktorého nakoniec rezultovalo vyrovnanie, „vybavil“ aj červenú kartu pre Závaterníka. Ružomberok však o psychickú výhodu zakrátko prišiel. Mládežníckemu reprezentantovi Marošovi Klimplovi nezostanú na Púchov najlepšie spomienky – hral tu dvakrát a dvakrát odchádzal predčasne pod sprchy, tentoraz po kopanci do Pernišovej tváre. Najviac si však z Púchovčanov vytrpel Róbert Petruš, hoci strávil na ihrisku len štyridsať minút. „Naskočil som do druhého polčasu s tým, aby som oživil hru na pravej strane našej zálohy. V priebehu piatich minút ma Ružomberčania trikrát skosili a zobrali mi chuť do hry,“ skonštatoval po zápase onedlho 28-ročný Petruš, stále čakajúci na prvý superligový gól v púchovskom drese.
RADO VARGA
