Diplomacia mohla včera triumfovať. Vatikánsky veľvyslanec v židovskom štáte sa napokon rozhodol zúčastniť na spomienkovom ceremoniáli v Jad Vašem a nestal sa tak prvým ambasádorom v dejinách, čo by sa tejto udalosti vyhol.
Pôvodne chcel neúčasťou protestovať proti popiske k pápežovi Piovi XII., ktorý viedol katolícku cirkev v čase holokaustu. Hoci apoštolský nuncius António Franco nezmenil názor na to, že historici Jad Vašem sú nespravodliví k pápežovi, vyhlásil, že nechce ešte viac jatriť rany a prišiel.
Doma sa, naopak, podarilo zadržať ministra financií Avrahama Hirchsona, ktorý je podozrivý z toho, že peniaze určené pre Osvienčim skončili niekde úplne inde. Tradičný pochod živých v Osvienčime tak mohol sledovať len v televízii.
Celý projekt síce v minulosti založil a roky kráčal na čele sprievodu tých, čo prežili holokaust, a mládeže z celého sveta, ale tento rok sa objavili podozrenia, že z jeho fondov si „požičal“ peniaze do vlastného vrecka. V tom prípade, by skutočne nebolo veľmi vhodné, aby sa v Osvienčime minister objavil. V tom sa zhodli jednohlasne všetky izraelské noviny.
Po holokauste ťažký život
Aj tak už bol pamätný deň plný horkosti. Nielen z bolesti za tými, čo skončili v plynových komorách, ale aj zo zdesenia z toho, ako v židovskom štáte žijú tí, čo prežili.
V nedeľu večer odvysielali dva veľké izraelské televízne kanály v hlavnom vysielacom čase dokument Morálka reparácií. Investigatívni žurnalisti, ktorí na ňom pracovali, prišli k šokujúcemu záveru.
Izrael je zo západných krajín najhorším miestom pre život ľudí, čo prežili holokaust. Až 80–tisíc zo štvrť milióna, čo tu žije, je v ťažkej núdzi. Mnohí dostávajú mesačne len 1800 šekelov (necelých 11–tisíc korún). Liter mlieka či škatuľka najlacnejšieho syra stojí vyše 5 šekelov, poplatky v najlacnejších sociálnych bytoch sú od 500 šekelov.
Práve títo ľudia včera usporiadali vlastnú alternatívnu spomienku na holokaust. V čase, keď izraelskí poslanci čítali mená 6 miliónov umučených v koncentrákoch, stáli pred Knessetom a rozprávali, ako ťažko sa im žije. Jedna z účastníčok protestu televízii Chanel 2 povedala, že sa cíti ako sviatočný porcelán. „Tiež nás vytiahnu raz za rok a pýšia sa nami. Pritom celý čas na nás padá prach.“
Autor: Tel Aviv
