BRATISLAVA. Včerajšie rokovanie komisie pre podnikateľské prostredie pri parlamentnom Výbore pre hospodársku politiku neprinieslo nijaký významný pokrok pri hľadaní dohody o novele Zákonníka práce. Ministerka práce Viera Tomanová predložila súbor bodov, na ktorých sa sociálni partneri zatiaľ nedohodli. O konečnej podobe novely bude rokovať vláda a potom ju musí schváliť parlament.
Rozporov ostalo menej
Podľa štátnej tajomníčky rezortu práce Emílie Kršíkovej sa diskusia o novele Zákonníka práce od začiatku tripartitných rokovaní posunula výrazne dopredu. „Zo 152 novelizovaných bodov sme sa zhodli na veľkej väčšine. Ostalo iba dvanásť rozporov, pričom ich máme tak so zamestnávateľmi, ako aj s odbormi,“ povedala.
„Najväčším problémom je, že novela Zákonníka práce ide do vlády s množstvom rozporov,“ povedal viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Jozef Špirko.
Najrušnejšia debata bude pokračovať najmä pri zadefinovaní závislej práce. Ministerstvo práce sa odvoláva na dohovor Medzinárodnej organizácie práce a chce zamedziť zneužívaniu zamestnávania ľudí na živnosť namiesto klasického pracovného pomeru.
Definícia závislej práce má osem znakov. Podľa predstáv ministerstva sa za takúto prácu bude považovať každá práca, ktorá bude spĺňať minimálne tri znaky. „My chceme, aby muselo byť splnených všetkých osem bodov. Potom pôjde o závislú prácu,“ povedal Vladimír Sirotka, prezident Slovenskej asociácie malých podnikov.
Podľa neho je zarážajúce aj to, že ministerstvo chce podmieniť opätovné zavedenie dohody o pracovnej činnosti zachovaním takej formulácie závislej práce, ako to navrhuje samo ministerstvo.
„Obávame sa, že dohody by pri absencii jasnej definície závislej práce boli spôsobom, ako by sa závislá práca mohla obísť,“ povedala Kršíková.
Posilnenie postavenia odborov
Druhou rozsiahlou skupinou, s ktorou majú problém tak odbory, ako i zamestnávatelia, je posilnenie vplyvu postavenia odborov. Ide najmä o uvoľnenie zamestnanca na výkon funkcie v odborovej organizácii, ochrana funkcionárov odborárov pred prepustením a kompetencia odborov schvaľovať výkonové normy.
„Programové vyhlásenie vlády nehovorí o posilnení postavenia odborov. Navrhované zmeny sú príliš naklonené v prospech odborárov,“ povedal predstaviteľ Klubu 500 Tibor Gregor.
Podľa neho je nemysliteľné, aby odborári schvaľovali výkonové normy a podniky sa stali závislé od toho, ako sa odborári rozhodnú. „V návrhu sme nahradili pojem súhlas pojmom dohoda medzi zamestnávateľom a odborármi,“ povedala Tomanová. Zároveň pripustila, že ak navrhované zmeny v prospech odborov prejdú, pôjde o politické rozhodnutie.
Závislá práca
Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynu zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu, v pracovnom čase alebo inak určenom, alebo dohodnutom čase na pracovisku zamestnávateľa, prípadne na inom dohodnutom mieste, na náklady zamestnávateľa a na jeho zodpovednosť.
Zdroj: ministerstvo práce
Rozporné body
Definícia závislej práce
Opätovné zamestnávanie na určitú lehotu
Zvýšenie hmotnej zodpovednosti zamestnanca pri ukončení pracovného pomeru počas výpovednej lehoty
Súbežné plynutie výpovednej lehoty a vyplácanie odstupného
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Zahrnutie práce nadčas do pracovného času
Minimálne mzdové nároky
Odsúhlasenie výkonových noriem odbormi v podniku
Uvoľnenie zamestnanca na výkon platenej funkcie odborového predáka
Zvýšenie hmotnej zodpovednosti zamestnanca pri škodách z nedbanlivosti
Znovuzavedenie dohody o pracovnej činnosti
