Keď pred predstavením vyjdú na scénu nejakí muži v oblekoch, divák očakáva to najhoršie. V nedeľu večer pred otváracím predstavením Tančiarne v novej budove SND bola však prítomnosť všetkých doterajších šéfov činohry pred oponou symbolická a veľmi sympatická. Dojatiu sa nevedeli ubrániť ani skúsení divadelníci. Režisér Ľubomír Vajdička zaželal novému divadlu, aby bolo v duchu schillerovského hesla vždy morálnou inštitúciou. Peter Mikulík by chcel, aby v tejto budove divadelníci nikdy nemuseli štrajkovať.
Podľa Dušana Jamricha budova vysiela pozitívne signály. Juraj Slezáček, ktorý v pozícii šéfa preklenul doby, predviedol s nezameniteľným šarmom upútavku na svoj výkon v „divadelnom Bailande“. Martin Huba ubezpečil všetkých, že hoci bol šéfom len krátko, problémov si užil dosť.
Aj generálne riaditeľka Silvia Hroncová si v sobotu pri otváraní divadla zapriala, aby sa idea SND stala zjednocujúcou. To sa môže ukázať problematické aj v rámci samého divadla. Očakávania, potreby, štýl práce jednotlivých súborov, ale nakoniec aj ich diváci sú pomerne rozdielni. Urobí spoločný foyer a divadelný klub zázrak?
„Keď sa zdvihne táto opona, považujte činohru za otvorenú,“ ukončil prejavy jej súčasný riaditeľ Roman Polák.
Diváci potleskom odmenili slávnostné zdvíhanie opony aj prichádzajúceho Ladislava Chudíka, vrchného šéfa Tančiarne.
Úlohy ducha dejín i divadla, akéhosi hlavného ceremoniála, ktorý na chod našej národnej kaviarne nenápadne dozerá, sa zmocnil s pánskou eleganciou sebe vlastnou. Na javisku vôbec nebol „starobylou rekvizitou“, ako sa sám označil. Keď dozneli všetky tie melódie, ruchy a ozveny storočia, posadil sa v tichu ku kávičke.
Opona pomaly začala padať za celou tou históriou, ktorú nová budova SND znášala s nami všetkými. A stalo sa to, čo robí divadlo divadlom. „Krrrrch... Krrrrch, krrrch.“
Na jednej strane povolila akási skoba, ťažký sivý záves sa zaknísal hercom nebezpečne nad hlavou. Aby sa mohli vôbec prísť pokloniť, museli ho technici fyzicky pridržať.
Chápavý smiech oslobodil hľadisko od pátosu chvíle. „Ozvali sa duchovia našich kolegov.“ „Táto stavba sa ešte raz chcela prihlásiť,“ začali sa po divadle okamžite šíriť overené správy.
Činohra sa teda otvorila krásne vypointovaným, dobre načasovaným, efektným zaseknutím opony. Novostavba je mŕtva, nech žije divadlo!
