PRAHA – Miloš Zeman prekvapil všetkých svojich kritkov a po osemročnom pôsobení vo funkcii predsedu vládnej Českej strany sociálnodemokratickej (ČSSD) na 30. zjazde nekandidoval na žiadnu funkciu. Dodržal tak sľub, ktorý dal na zjazde pred dvoma rokmi.

Prekvapením pre Zemana samotného bolo, že po viacerých vyhláseniach, že nechce ani čestnú funkciu, ani miesto v predsedníctve alebo inom orgáne ho delegáti ako najvyššie postaveného muža ČSSD úpravou stanov do predsedníctva nakoniec predsa len zvolili.

Zeman si nechal zahrať na rozlúčku obľúbenú moravskú ľudovku a tým sa pre neho celé predstavenie skončilo. Na celý priebeh zjazdu sa pozeral, ako keby sa ho netýkal.

Podľa očakávania a po odporúčaní bývalého predsedu na čelo strany zvolili Vladimíra Špidlu – doterajšieho podpredsedu strany a ministra sociálnych vecí. Ten svojím nominačným prejavom dal za pravdu analytikom, ktorí ho prirovnávajú k predsedovi francúzskych socialistov Lionelovi Jospinovi. Špidla sa prihlásil k autentickým ľavicovým myšlienkam a predstavil svoju víziu ČSSD ako hlas obyčajných ľudí, ktorí nemajú internet a CNN o nich nevysiela správy. Špidla nemal protikandidáta, a tak málokoho prekvapilo, že získal takmer 90 percent hlasov delegátov. Bezprostredne po svojom zvolení konštatoval, že je to preňho „… silný a zvláštny pocit stať sa predsedom najstaršej a jedinej autentickej sociálnodemokratickej strany v strednej Európe“.

Ani o zvolení kandidáta na post druhého muža v strane nemal nikto pochybnosti. Stal sa ním Stanislav Gross. Ako jediný mohol Špidlovi vážnejšie konkurovať. Teší sa totiž popularite v straníckych štruktúrach, ale aj vo verejnosti. Na predsednícke miesto si chce ešte počkať.

Pomerne hladký priebeh zjazdu sa akoby po jednoznačnej Grossovej voľbe zasekol. Nielen vinou toho, že delegáti venovali neuveriteľne veľa času vyjasneniu procedurálnych záležitostí pri schvaľovaní nových stanov, ale hlavne preto, lebo všetky ďalšie voľby na miesta podpredsedov sa museli niekoľkokrát opakovať.

Najväčší boj sa odohral pri voľbe piateho podpredsedu strany. O post sa uchádzali traja ministri – Petr Lachnit, Jan Kavan a Pavel Mertlík. Víťazom sa napokon stal minister pre miestny rozvoj Lachnit.

Tesné výsledky pri voľbách podpredsedov ČSSD poukázali na hlbokú vnútornú rozpoltenosť strany. Nové aj staré vedenie väčšinou otázky o rozpoltenosti strany medzi dve názorové frakcie verejne odmietlo. Aj ich ale zrejme zaskočil tesný pomer hlasov, vyjadrujúci stav rozloženia síl medzi delegátmi.

Deklarovaná jednota strany tak zostala iba zbožným želaním. Ostáva otázkou, nakoľko sa tento pomer síl odrazí na prípravách do parlamentných volieb. Na potrebe zachovania prítomnosti ČSSD vo vláde aj po parlamentných voľbách v roku 2002 sa zhodli všetci jednohlasne.

(nč)