Súčasťou správnej firemnej kultúry je aj to, aby jednotliví zamestnanci nepoznali výšky svojich príjmov. Vlastne sa dá povedať, že prílišné rozprávanie o príjme je zakázané akýmsi jedenástym prikázaním.
Čo ak sa však dozviete, že váš podriadený zarába viac než vy? A čo ak ide o podriadeného šéfa jedinej svetovej superveľmoci? Presne to sa stalo Bushovcom a Cheneyovcom. Podľa zverejnených daňových priznaní oboch rodín Cheney zarobí až dvojnásobne viac než jeho šéf Bush.
Prezident George Bush a jeho manželka zaplatili dane v objeme 186 378 z celkového príjmu 765 801 dolárov. Dane Cheneyovcov boli 413 326 z celkového príjmu 1,8 milióna.
V prípade Dicka Cheneyho (na snímke TASR/AFP) je pritom jeho oficiálny plat v Bielom dome výrazne menší – iba niečo vyše 200-tisíc. Bushov ročný plat je naproti tomu 400-tisíc dolárov.
Čo je teda príčinou toho, že Bush má hlbšie do vrecka než jeho podriedený? Ide o Cheneyho investície, ktoré mu prinášajú slušné úroky a dividendy, nejaké „drobné“ sa mu v daniach vrátili aj zo zahraničia.
Navyše, Cheney aj jeho manželka sú dôchodcovia a okolo 60-tisíc ročne dostávajú v penzii za svoju predošlú prácu v biznise. Bushovci sú naproti tomu striedmejší investori. Obe rodiny pritom venovali charitám približne rovnakú čiastku – každá okolo stotisíc dolárov.
Ich príjmy sú pochopiteľne nadštandardné v porovnaní s ich poradcami či kongresmanmi. Podľa výplatných pások, ktoré sa pred tromi rokmi podarilo získať denníku Washington Post, priemerný plat v Bielom dome bol takmer 77-tisíc dolárov ročne.
Šestnástka najbližších mala okolo 160-tisíc. Podobný je plat senátora a kongresmana. Plat ako viceprezident majú šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová a predseda Najvyššieho súdu John Roberts. Príjem priemerného Američana pritom bol za rok 2005 25 149 dolárov.
To všetko je však nič oproti tomu, koľko zarábajú šéfovia podnikov a topmanažéri. Podľa časopisu Fortune bol v roku 2005 najlepšie zarábajúcim manažérom Eugene Isenberg z Nabors Industries s príjmom 71,4 miliónov.
Podľa CNN šéfovia priemerne zarobia za hodinu vyše 400-krát viac než radoví zamestnanci. Pri najprosperujúcejších firmách je to výrazne viac. V súvislosti s krachmi spoločností ako Enron sa však intenzívne diskutuje aj o tom, že by sa tieto príjmy mali nejako obmedziť.
Autor: Michigan
