The Microscopic Septet nie je skupina, ktorá by sa vyskytovala v zbierke každého jazzového diskofila. A pritom formácia sopránsaxofonistu Phillipa Johnsona patrí medzi najzaujímavejšie newyorské kapely 80. a 90. rokov. Dve dvojité CD obsahujú všetky štyri albumy, ktoré kapela vydala, plus neuverejnený materiál.
Je to neuveriteľná kapela, napokon, jeden čas v nej hral aj veľký saxofónový kombinátor John Zorn. Čert vie, ako sa jej darí hrať retro, a zároveň „futuro“, byť staromilskou aj progresívnou, swingovou aj freejazzovou, a pritom nás nezaťažovať nezrozumiteľnou intelektuálnou aroganciou.
Asi to bude všadeprítomným humorom. Nie hudobnými gagmi (aj keď i tie sa občas nájdu), ale usmievavým nadhľadom a ústretovosťou. Z každej sekcie, z každej frázy saxofónovej sekcie cítiť, že títo páni sú so svojimi poslucháčmi jedna ruka.
Kapela má raritné zloženie – štyri saxofóny (soprán, alt, tenor, barytón) a rytmika (klavír, bicie a kontrabas, resp. tuba). Nefungovalo by to, keby každý zo siedmich členov nebol totálny virtuóz. Riffy sekcií sú ako vysústružené z nejakého vzácneho materiálu, rytmika to poháňa vpred ako divá.
Na tomto precíznom a logickom základe sa už môžu odohrávať aj nejaké bláznovstvá, pôdorys je však jasný (veď si ťažko predstaviť takúto veľkú kapelu, keby všetko nebolo poctivo napísané).
Živnou pôdou kreativity je swing, občas rock, kde-tu tango, folklórne parafrázy, ale vynikajúca a najstručnejšia definícia je názov druhého CD – surrealistický swing. Skvelá práca.
Autor: Marián Jaslovský
