>
Po skončení galakoncertu SND panovala zhoda asi v jedinom - mohol byť kratší, emotívnejší, duchaplnejší, dramaturgicky vygradovanejší.
Program hodný otvorenia divadla, ktoré stálo 4,5 miliardy, by si žiadal niekoľkomesačnú prípravu a nejaké tie milióny navyše. To, čo sa ukázalo divákom, urobili za pár týždňov. A bolo to vidieť.
Slováci sú na improvizáciu zvyknutí. Pekná scéna sa však len tak naaranžovať nedá. Umenie v tomto prípade nezvíťazilo.
Mnohé je otázkou peňazí, vyškrtanie fráz zo sprievodného slova by ale zas tak veľa nestálo. Nehovoriac už o pátose, ktorý z politikov nešťastne prešiel aj do prejavu moderátorov.
Po všetkých konfliktoch, zmenách a posunoch termínov chýbala otváraciemu programu akákoľkvek invencia. SND nevyužilo možnosť prezentovať svoju históriu atraktívnejšie než len výpočtom inscenácií a osobností, ktorý navyše nemohol byť kompletný a zbytočne len rozosmutnil nespomenutých. Určite by lepšiu službu urobil televízny dokument, keby sa, samozrejme, všetko začalo pripravovať mesiace dopredu.
Ale to by sa asi nemohlo otvárať národné divadlo na Slovensku.
