potom zasa u otca.
Rodičia boli dobre ekonomicky situovaní. Bola to náhoda, keď obaja dostali v rovnakom čase lukratívne ponuky. Chalan sa ocitol v dome sám. Sloboda, bujaré žúrky, alkohol, marihuana. Andrej prestal chodiť do školy. Opakovane mal problémy s políciou. Putoval do diagnostického ústavu a odtiaľ k nám.
Riaditeľka ho pridelila do mojej výchovnej skupiny. Chlapec bol inteligentný a veľmi dobre vyzeral, čo si aj náležite uvedomoval. Jeho duša bola nepokojná a nevyrovnaná. O priateľstve a láske sa vyjadroval s pohŕdaním. Od deciek sa izoloval a s nami vychovávateľmi takmer nekomunikoval, s výnimkou, ak nám práve nenadával. Hneď v prvý deň ma Andrej s úsmevom označil za pedofila. Keď som sa ho opýtal, prečo by som mal byť pedofilne orientovaný, vysvetlil mi, že s deckami sa dokáže naťahovať len takýto. Vraj vychovávateľstvo nie je tá správna robota pre chlapa.
Andrej nám vďaka svojej nepokojnej duši z detského domova neustále utekal. Trápilo ma to, pretože opakované úteky naznačovali neskorší presun do polepšovne. Pochopil som, že útekmi skôr hovorí niečo nám. Vedel som, že z duše odmietal tu čudesnú detskú societu v domove, ktorej súčasťou bol aj on sám.
Po rozhovore s riaditeľkou som Andreja oslovil, či by mi cez víkend nepomohol s malou prestavbou na dome. Súhlasil. Počas víkendu sme robili nenáročné úpravy na garáži a okolo domu. Chlapec bol veľmi pracovitý a doslova sa za tie dva dni rozžiaril. Moja matka nám vyvárala ako besná. Bolo to v nedeľu pri obede. Andrej sa ma s obavou v hlase spýtal, či by mi nemohol tykať. Snažil som sa neriešiť organizačné pokyny spojené s detským domovom a na jeho otázku som odpovedal kladne. Chlapec začal skladať riad zo stola. Nedal na námietky mojej matky a všetok riad poumýval sám. Keď som ho z auta vykladal pred detským domovom, požiadal som ho, aby mi netykal pred inými deťmi. Chlapec nadšene vbehol do ústavu.
Dnes pôsobí ako vychovávateľ v istom výchovnom zariadení pre narušenú mládež.
Autor: Peter Mišove
