Petritschovým vyjadreniam v piatok predchádzali násilnosti na juhozápade Bosny a Hercegoviny, ktoré prepukli po tom, čo mierové jednotky SFOR a polície OSN vo viacerých mestách obsadili pobočky Hercegovačkej Banky, využívanej miestnou organizáciou Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ-BiH) na financovanie snáh o vytvorenie štátu bosnianskych Chorvátov.
Pri násilnostiach utrpelo ľahké zranenia 21 vojakov SFOR, výtržníci zbili viacero pracovníkov medzinárodných organizácií a niekoľko automobilov skončilo v plameňoch. Petritsch oznámil, že pár zamestnancov jeho úradu extrémisti krátko zadržiavali ako rukojemníkov, pričom jednému z nich hrozili smrťou. Podľa Petritscha najhoršiemu zabránil zásah rímskokatolíckeho kňaza.
Vzhľadom na napätú situáciu v sobotu vojaci SFOR začali zabezpečovať zbrojné sklady bosnianskej armády s cieľom zabrániť, aby arzenály skončili v rukách chorvátskych radikálov.
Holandskí vojaci v centrálnej časti krajiny vstúpili do kasární v mestách Vitez a Busovača, odkiaľ zbrane odviezli - bez odporu bosnianskochorvátskych vojnových veteránov, ktorí objekt uplynulý týždeň obsadili.
V meste Grude na juhozápade krajiny sa asi 200 chorvátskych nacionalistov zišlo pri hrobe Mateho Bobana, lídra z čias bosnianskej vojny, kde potvrdili svoje odhodlanie vytvoriť chorvátsky štát v Bosne. „Zišli sme sa pri hrobe prvého prezidenta Chorvátskej republiky Herceg-Bosna,“ vyhlásil na spomienkovom obrade kňaz Ante Ivankovič. Kvety na Bobanov hrob položil aj Pero Skopljak, ktorého haagsky tribunál obžaloval zo zničenia moslimských dedín počas vojny. Obvinenia neskôr stiahli pre nedostatok dôkazov.
Napätie v Bosne sa zvýšilo minulý mesiac po tom, čo HDZ oznámilo úmysel vytvoriť chorvátsky štát. Podľa Daytonských mierových dohôd z roku 1995 Bosnu a Hercegovinu tvorí moslimsko-chorvátska Federácia Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Srbská republika (RS).
HDZ však poukazuje na nerovnoprávne postavenie Chorvátov vo FBaH, kde asi 70 percent populácie tvoria Moslimovia. Pred minuloročnými voľbami Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) presadila zmenu volebného zákona, podľa HDZ išlo o účelový krok s cieľom znížiť jeho vplyv a zvýšiť volebné zisky chorvátskych strán, ktorým je medzinárodné spoločenstvo priaznivo naklonené.
(tasr)
