ívne skáčucich jedným smerom. Vysvetlenie tohto úkazu je pomerne jednoduché: ekonomické kritériá na obchodovanie s účastinami sú na každej efektívne fungujúcej burze totožné. Prístup k potrebným informáciám má každý záujemca. Ak sa na obzore objaví, povedzme, pozitívna správa o budúcnom vývoji istého podniku, aktéri na parkete chcú čo najskôr kúpiť akcie tejto spoločnosti. Chcú participovať na očakávanom kurzovom náraste, zarobiť na ňom - čo je základným motívom burzových aktivít. V kocke: také isté hodnotiace meradlá, taký istý informačný stav, také isté obchodovacie motívy - jediným rozdielom je rýchlosť reagovania na kurzovo relevantné správy. Žaby sa teda pohybujú rovnakým smerom, len rýchlosť ich poskakovania je odlišná (a tým aj veľkosť ich kurzového zisku).
Panika nahradila ošiaľ
Pred viac ako rokom nebolo vari burziána, ktorý by sa nenechal nekaziť neopísateľným ošiaľom. Kurzy explodovali do nevídaných výšok. Od vlaňajšieho marca sme svedkami opačného vývoja: finanční experti dospeli svorne k náhľadu, že kurz akcií nezodpovedá makro- a mikroekonomickým veličinám, podľa ktorých sa orientujú pri kúpe a predaji účastín. Výsledok? Hodnota mnohých účastín sa v priebehu uplynulého roku prepadla do jednej obrovskej čiernej diery. Prvý štvrťrok 2001 bol pre amerických burzových augurov obrovským Waterloo: Dow Jones Industrial Average (index 30 najväčších amerických priemyselných a technologických gigantov) klesol za prvé tri mesiace tohto roku o vyše 8 %; Nasdaq Composite (index okolo 5500 amerických infotechnologických podnikov) sa prepadol o viac ako 25 %, čo je najhorší kvartálny výsledok v 30-ročných dejinách tohto burzového barometra. Standard & Poor‘s 500 (index 500 najdôležitejších amerických akciových spoločností) sa znížil o vyše 12 %, čo je najväčší štvrťročný pokles od roku 1939!
Druhý kvartál sa začal presne tak, ako sa prvý skončil: kurzovými stratami. Účastiny a indexy v Spojených štátoch lámali jeden negatívny rekord za druhým. Nepriaznivý trend bol iba z času na čas prerušený krátkymi záchvevmi kurzového oživenia. Príčina je zrejmá: americkému národnému hospodárstvu hrozí po desaťročnom boome ozajstná recesia a čoraz viac firiem varovalo finančnoanalytickú verejnosť, že podniková tržba a zisk budú omnoho nižšie, ako sa všeobecne predpokladalo. V skratke: vyjasnenie konjunkturálnej oblohy nad americkou ekonomikou patrí skôr do ríše fantázie než do štúdií medzinárodných odborníkov.
Ošiaľ nahradil paniku
Zábleskom nádeje na burzovom nebi bolo štvrtkové vyhlásenie firmy Dell Computer. Americký počítačový gigant prekvapil analytikov konštatovaním, že bude schopný dodržať progózy o vývine tržieb a podnikovom zisku. Informácia bola pre newyorskú burzu absolútnych prekvapením: veď dlhé mesiace boli obchodníci s akciami bombardovaní negatívnymi zvesťami z podnikovo-ziskového frontu. Výsledok? Burzový ohňostroj, aký sme nazažili dlhý čas: Dow Jones Industrial Average stúpol vo štvrtok o 4,2 % a zastavil sa tesne nad hranicou 9900 bodov. Nasdaq Composite vystrelil dokonca o 8,9 % a vyšplhal sa na 1750 bodov. Standard & Poor‘s 500 sa zdvihol o necelých 4,4 % a zastavil sa na úrovni 1150 bodov.
A výhľad do blízkej budúcnosti? Bude treba ešte mnoho takýchto priaznivých firemných vyhlásení, aby sa zmenil súčasný principiálne negatívny postoj burziánov k investovaniu do účastín. Inak povedané: aby absolútna väčšina začala vo veľkom množstve dlhodobo kupovať akcie, súc pevne presvedčená o výborných ziskových vyhliadkach vkladania peňazí do účastín. Potom sa nedajú vylúčiť ďalšie fenomenálne kurzové nárasty. Viď teória nervóznych žiab.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
