BRATISLAVA – Rozdiely v rokovaní o vstupe do Európskej únie medzi prvou a druhou skupinou kandidátskych krajín sa tak zmenšili, že podľa pozorovateľov nebude mať únia inú možnosť, ako v prvom kole rozširovania prijať naraz desať štátov. Všetky okrem Rumunska a Bulharska.
Po poslednom, marcovom kole sa najpokročilejšie krajiny druhej skupiny, ktoré začali rokovať len minulý rok, dotiahli na štáty prvej skupiny, rokujúce o členstve v EÚ od roku 1998.
„Vývoj sa zužuje do istého lievika, ktorým zatiaľ prechádza desať krajín, pričom až konkrétne výsledky rokovaní rozhodnú o tom, koľko a kedy,“ povedal pre SME Jan Figeľ, náš hlavný vyjednávač s EÚ.
Poľsko a Českú republiku, ktoré s 15 kapitolami uzatvárajú prvú skupinu, dobiehajú Malta a Litva z druhej skupiny s 13 kapitolami. Slovensko má uzavretých 12 kapitol, Lotyšsko 11. Výraznejšie zaostávajú Bulharsko a Rumunsko s ôsmimi a šiestimi kapitolami. Do júna, do konca švédskeho predsedníctva, otvorí druhá skupina všetky kapitoly a počtom uzatvorených kapitol sa bude k prvej skupine už len približovať.
Ako uviedol nemenovaný zdroj z ministerstva zahraničia, big-bang (veľký tresk, ako sa prijatie väčšieho počtu krajín do EÚ označuje v Bruseli) má svoju politickú logiku – ak sa krajina nediskvalifikuje sama, bude ťažké niektorú zo spomínanej desiatky vylúčiť.
„Z finančného hľadiska sa tento scenár rozoberá už dávnejšie, politicky v poslednom čase,“ povedal Figeľ.
Deutsche Bank minulý rok analyzovala tri scenáre rozširovania a rozšírenie EÚ o desať kandidátskych krajín získalo 60-percentnú pravdepodobnosť.
Ďalšie dva scenáre mali 20-percentnú pravdepodobnosť. „Kto v roku 2004–2005 ukončí rokovania a Európska komisia odobrí jeho pripravenosť záverečným hodnotením, bude pri tom. Pre Slovensko je dôležité, aby sme boli v každom realistickom scenári,“ hovorí Figeľ.
V diplomatických kruhoch sa hovorí aj o modeli 9 plus Poľsko mínus X. Ten preferuje najmä Nemecko, ktoré si nevie rozšírenie EÚ bez Poľska predstaviť. Písmenom X si EÚ necháva otvorené zadné dvierka pre prípad, že by sa niektorá z deviatich krajín sama diskvalifikovala.
„Nejde o rozšírený model. Nemci nechcú rozširovať bez Poľska, a tak chcú radšej big-bang. X je o každom kandidátovi okrem Poľska, ktorý sa nejako diskvalifikuje. Potom z hry vypadá,“ vysvetľuje Figeľ.
V prípade Slovenska sa otáznik spája s parlamentnými voľbami v roku 2002. Výsledky volieb by sa mohli stať politickým argumentom proti nášmu vstupu do EÚ. Figeľ: „Voľby 2002 u nás budú, samozrejme, o vstupe Slovenska do EÚ a NATO, to bude kľúčová téma. Budeme pred ukončením rozhovorov s EÚ a dva mesiace pred summitom NATO v Prahe.“
Vysokí predstavitelia EÚ nehovoria o scenári rozšírenia o desať krajín nahlas. Komisár pre rozšírenie EÚ Günter Verheugen sa vyhýba priamej odpovedi na početné otázky novinárov, či z politického hľadiska nie je tento scenár najprijateľnejší. EÚ by nakoniec nemusela prispôsobovať fungovanie vnútorných inštitúcií prijatiu malých skupín, ale naraz jednej väčšej. V nedávnom rozhovore pre onlinové vydanie Frankfurter Allgemeine Zeitung Verheugen pripustil, že do úvahy pripadá prijatie desiatich krajín do roku 2004, opakuje však, že rozhodujúce bude splnenie kritérií na vstup, a nie politické dôvody.
Mienkotvorný belgický denník La Libre Belgique vo svojom nedávnom komentári tvrdil, že medzi desiatimi najpokročilejšími krajinami nie sú také veľké rozdiely, ktoré by zdôvodňovali postupné rozširovanie o malé skupinky štátov.
Rozšírenie EÚ porovnáva s prijímaním eura, keď na účasť v hospodárskej a menovej únii museli členské krajiny EÚ splniť maastrichtské kritériá.
„Skutočnosť, že Belgicko kritériá zatiaľ neplní, ho z členstva nevylúčilo: politické rozhodnutie prekonalo technické požiadavky,“ dodáva denník.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
